Kvetoslav Hečko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kvetoslav Hečko
Narodenie9. august 1958 (62 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Profesiarežisér a dramaturg

Kvetoslav Hečko (* 9. august 1958, Bratislava) je slovenský dokumentarista, režisér a dramaturg. Je významným dokumentaristom, ktorý vo svojej tvorbe programovo atakuje hranice dokumentu. Často experimentuje s prepájaním filmového, výtvarného a hudobného umenia. Do roku 1998 stihol nakrútiť päťdesiatku prevažne dokumentárnych filmov. Neskôr emigroval a momentálne je aktívny v zahraničí. Okrem toho je autorom viacerých textov, venujúcich sa filmovej problematike. Jeho kniha Príprava a scenár dokumentárneho filmu, v ktorej sa podrobne zaoberá aj vzťahom dokumentárneho filmu a umenia, je určená najmä filmovým praktikom i teoretikom.

Štúdium[upraviť | upraviť kód]

Vyštudoval odbor dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Vtedajší absolventi boli ovplyvnení tvorbou 60. rokov (civilizmus, nová vlna). Kveto Hečko v jednom rozhovore uvádza, že sa vtedy nevedeli dostať k množstvu filmov z domácej či zahraničnej dokumentárnej tvorby. Vyučujúci im ich preto prerozprávali. Neskôr keď sa k nim dostal ostal prekvapený a sklamaný. Vyrozprávané zneli oveľa lepšie, ako boli v skutočnosti. Kveto Hečko sa už počas štúdia venoval dokumentárnej tvorbe. Natočil filmy ako Stretnutie, Ráno, Ars Nova (film o amatérskej hudobnej skupine), Šál, Apollo štartuje (humorný medailón vodiča električky). Jeho absolventským filmom bola persifláž na stereotyp portrétov významných umelcov s názvom Vyrástol z prostého slovenského ľudu (1982).

Kariéra[upraviť | upraviť kód]

  • 1982-1984 asistent réžie pre Československú televíziu
  • 1982-1983 asistent réžie pre Československý armádny film, počas povinnej vojenskej služby
  • 1984-1991 dramaturg a režisér v ŠKF Bratislava (dramaturgicky sa podieľal na tvorbe vyše päťdesiatich filmov)
  • 1991-2003 nezávislý producent a spolumajiteľ spoločnosti ARTIFEX
  • 1993-1994 šéfproducent, producentské centrum dokumentárnej tvorby STV
  • 1994-1997 doktorand FTF VŠMU
  • 1996-1997 kreatívny riaditeľ v reklamnej agentúre
  • 1998-1999 lektor na filmovej katedre Waikato Polytechnic, Nový Zéland
  • 1999-2000 kameraman a koproducent pre STV Bratislava
  • 2000-2003 publikačná činnosť s filmovou tématikou (cena Americkej filmovej akadémie) pre slovenské časopisy
  • 2001-2004 filmový konzultant pre Warner Bros
  • 2002-2003 poradenstvo v oblasti prekladu dialógov pre finálny dabing americký filmov
  • 2005-2007 lektor na Univerzite v San Franciscu
  • od 2004 pracuje pre americkú filmovú spoločnosť

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť kód]

Krátkometrážna a dokumentárna tvorba

Hečkova filmová tvorba inklinuje k výtvarnému a hudobnému umeniu (napríklad Atď. (1987), Zo Suterénu (1989), Argíllia (1991), Squat (1991), Scénografický útok na Gröningen (1992), Jana Želibská (1994), V. Oravec a M. Pagáč (1994), Kaplnka svätej Barbory (1995)). Týka sa to nielen výberu tém (často zobrazuje životy slovenských umelcov-výtvarníkov, hudobníkov a spisovateľov), ale aj ich formálneho spracovania. Pri množstve výtvarníkov, ktorých autor zachytil, sa stretávame s premysleným zoraďovaním archívnych záberov a fotografií, kombinovaných s prítomnosťou zachytávaného, ktorú autor silne štylizuje. Častým je aj dôraz na zvukovú réžiu, v ktorej má dôležité miesto komentár. Medzi obľúbené filmové triky patrí časozberná montáž. Hečko kladie veľký dôraz na farbu, či už ide o štylizáciu dosahovanú prostredníctvom farebného filtra, alebo štylizáciu farbou. Vo filme A tak ďalej o akademickom maliarovi Matejovi Krenovi využíva všetky spomenuté postupy autorského rukopisu. S Krenom následne spolupracoval na štvorročnom projekte, ktorého výsledkom bolo experimentálne dielo Taký je film (získal ocenenie Zlatého tanečníka na španielskom festivale v Huescu). Spája sa tu animácia (260 fotograficky presných kresieb Mateja Krena) s hraným filmom vo viacnásobnom prelínaní a vzájomnom popieraní ilúzie a reality. Ďalšou obľúbenou témou je ekológia a príroda (Prach (1983), 'Ekoem (2010)). Kveto Hečko sa venuje aj vzťahom človeka a spoločnosti (škola-rodina-človek) ako napríklad Štyri päťky (1992).

Hraná tvorba

Významným režisérskym počinom v hranej tvorbe je film Iba deň (1988). Na tomto filme režisérsky spolupracovali Michal Ruttkay a Vladimír Štric. Zobrazuje životné postoje členov zakázanej hudobnej skupiny. Po tom ako si našli obyčajné zamestnanie a snažili sa uspieť podľa vlastného naturelu sa po dvadsiatich rokoch opäť stretávajú, aby si spolu zahrali. Dielo zobrazuje generáciu dozrievajúcu v 60. rokoch, ktorá dospela počas normalizácie. Hečkova časť Gitara (posledná) bola ovplyvnená štúdiom dokumentárnej tvorby. Hlavnou postavou príbehu je Stano (Jaro Filip). Pokúša sa zachovať si presvedčenie, ideály a hodnoty 60. rokov, v ktorých dospieval, no toto cítenie nezávislosti, rebelantstva a slobody kontrastuje s rolou manžela a otca rodiny.

Zahraničná tvorba

V súčasnosti Kveto Hečko pôsobí v USA. V rokoch 2001-2004 pracoval pre produkčnú spoločnosť Warner Brothers na filmovej sérii Harry Potter I – III, ako dramaturgický konzultant pri prekladoch filmu do svetových jazykov. Od roku 2004 pracuje pre spoločnosť, ktorá poskytuje služby filmového servera a filmového internetového obchodu. Pre túto spoločnosť produkuje výukové, industriálne a komerčné filmy zamerané na prezentáciu spoločnosti a jej produktu. Natočil pre nich komerčný reklamný spot s názvom Movie Night 2011. V súčasnosti spolupracuje na výrobe série internetových videí o svetových filmoch prezentovaných známym americkým filmovým kritikom Leonardom Maltinom. V rokoch 2005-2007 učil na Academy of Art University na oddelení Motion Picture v San Franciscu strih.

Hečkovým najväčším úspechom sa stala strihová spolupráca na krátkom hranom filme Most (americko-česko-poľská koprodukcia, 2003). Ten bol nominovaný na cenu Americkej Akadémie (Oscar) v kategórii krátky hraný film. Centrálna je dilema otca, pracujúceho na zdvíhacom moste, či má obetovať vlastného syna, alebo nechať zomrieť ľudí vo vlaku.

Umeleckým filmom je experimentálne, animované, krátkometrážne dielo Ekoem (2010) s environmentálnou tématikou. Vo filme sa spája rapidmontáž, reálne a animované zábery, experimentálnu hudbu a zaujímavé trikové postupy. Hečko pracuje aj s farbami, najmä agresívnou červenou. Spolu vytvárajú mozaiku o zanechaní ľudského, ničiaceho odtlačku v čistej prírode. Film bol vybraný do súťaže na festival LA Shorts, Los Angeles (2010).


Zoznam filmovej tvorby[upraviť | upraviť kód]

Študentské filmy

  • 1979 Stretnutie
  • 1979 Ráno
  • 1980 Ars Nova
  • 1980 Šál
  • 1981 Apollo štartuje
  • 1982 Vyrástol z prostého slovenského ľudu

Dokumentárne a experimentálne filmy

  • 1982 Východná, východná... (réžia)
  • 1982 Kontakty 7/82 Sedem dní pred štartom (réžia)
  • 1982 Muž v pohybe (réžia)
  • 1983 Kontakty 10/83 Združení v rodičovskom združení: Mama, otec, pes a ja (réžia)
  • 1983 Prach (réžia)
  • 1984 Devín (réžia)
  • 1984 Aj hlivieť treba vedieť (réžia)
  • 1984 Kontakty 10/84 - Tortúry okolo matúry (réžia)
  • 1984 Špek (réžia)
  • 1984 Listy spod šindľovej strechy (réžia)
  • 1985 Zhmotnenie ohňa (réžia)
  • 1987 Homo ridens (réžia)
  • 1987 Atď. (réžia)
  • 1988 Iba deň (réžia)
  • 1989 Zo suterénu (réžia)
  • 1989 Vilibáči (réžia)
  • 1990 Štúdio VPN (réžia)
  • 1990 ... a poslední budú prvými ... (réžia)
  • 1990 Jericho (réžia)
  • 1990 Žúr na železnej opone (réžia)
  • 1990 Takový je film (réžia)
  • 1990 Prečo experiment (réžia)
  • 1991 Argíllia (réžia)
  • 1991 Squat (réžia)
  • 1991 Veľká škola dní (réžia)
  • 1991 Putovanie do Delf (réžia)
  • 1992 Štyri päťky (réžia, krátkometrážny)
  • 1992 Scénografický útok na Gröningen (réžia)
  • 1992 Spod Tatier pod Fudži (réžia)
  • 1994 cyklus Chodníky do neznáma - Fakty, názory pochybnosti; Túžby, plány, možnosti; Rozum, viera, duchovno (réžia)
  • 1994 Čenkovej deti (réžia)
  • 1994 Jana Želibská - Krajina v krajine (réžia)
  • 1994 V. Oravec a M. Pagáč (réžia)
  • 1995 Kaplnka svätej Barbory (réžia)
  • 1996 Pokoj v duši (réžia)
  • 1996 Spoločenské súradnice slovenského umeleckého prekladateľa (réžia)
  • 1997 Happsoc (réžia)
  • 1997 Majstrovský prstoklad (réžia)
  • 1998 Pomaly sa ponáhľaj (réžia)
  • 2010 Ekoem (réžia)

Krátkometrážne hrané filmy

  • 1984 Nevyplazuj jazyk na leva (réžia)
  • 1984 Začarovaný les (réžia)
  • 1984 Cesta okolo sveta za 10 minút (réžia)
  • 1991 Pištoľ (réžia)
  • 1991 Modlitba (réžia)
  • 1992 Štyri päťky (réžia)
  • 2011 Movie Night (réžia)

Ukážky tvorby[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]