Kyánamid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyánamid
Kyánamid
Kyánamid
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CH2N2
Synonymá Aminometánnitril (IUPAC)
Amidokyanogén
Karbamonitril
Karbimid
Karbodiimid
Kyanoamín
Kyanoazán
N-kyanoamín
KyanogénamidAmid kyanogénu
Nitrid kyanogénu
Diiminometán
Kyanovodík
Metándiimín
Vzhľad Biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 42,04 u
Molárna hmotnosť 42,0400 g/mol
Rozpustnosť vo vode 85 g/100 ml
Teplota topenia 44 °C
Teplota varu 83 °C (6,7 Pa)
140 °C (2,5 kPa)
Teplota rozkladu 260 °C
Hustota 1,28 g/cm3
Bezpečnosť
MSDS
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka07 - dráždivá látka08 - látka nebezpečná pre zdravie
Nebezpečenstvo
Vety H H301, H311, H314, H317, H318, H351, H361, H373, H412
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P201, P202, P260, P261, P264, P270, P272, P273, P280, P281, P312, P314, P321, P322, P361, P363, P405, P501, P301+310, P302+352, P304+340, P333+313, P301+330+331, P303+361+353, P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Jed
Jed
(T)
Vety R R20, R25, R27, R36/38, R43
Vety S S1/2, S3, S22, S36/37, S45
NFPA 704
NFPA 704.svg
1
2
2
Ďalšie informácie
Číslo CAS 420-04-2
Číslo UN 2923
EINECS číslo 206-992-3
Číslo RTECS GS5950000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Guľôčkový model diimidu

Kyánamid je organická zlúčenina so sumárnym vzorcom CN2H2. Táto biela pevná látka sa široko používa v poľnohospodárstve a pri výrobe farmaceutík a iných organických zlúčenín. Používa sa tiež ako liek odstrašujúci od alkoholu. Molekula obsahuje nitrilovú skupinu pripojenú k aminoskupine. Deriváty tejto zlúčeniny sa označujú ako kyánamidy, najbežnejší je kyánamid vápenatý (CaCN2).[1]

Tautoméry a samokondenzácie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyánamid, obsahuje nukleofilné aj elektrofilné miesto v tej istej molekule, prechádza rôznymi reakciami so sebou. Kyánamid existuje v dvoch tautomérom, prvý je N≡CNH2 a druhý je HN=C=NH ("karbodiimidový" tautomér). Prevláda najmä forma N≡CNH2, ale v niekoľkých reakciách (napr. v silylacii) táto diimidová forma sa zdá byť dôležitá.[1]

Kyánamid dimerizuje, čím vzniká 2-kyánoguanidín (dikyándiamid). Táto dimerizácia je nepriaznivo ovplyvnená kyselinami a je inhibovaná nízkymi teplotami. Cyklický trimer sa nazýva melamín.[1]

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Kyánamid sa vyrába hydrolýzou kyánamidu vápenatého, ktorý sa zase pripravuje z karbidu vápenatého, prostredníctvom procesu Frank-Caro.[2]

N≡CNCa + H2O + CO2 → CaCO3 + N≡CNH2

Konverzia sa uskutočňuje na suspenzii.

Reakcie a použitia[upraviť | upraviť zdroj]

Kyánamid možno považovať za funkčný jednouhlíkový fragment, ktorý môže reagovať ako elektrofil alebo nukleofil. Hlavná reakcia, ktorú vykazuje kyánamid, spočíva v pridaní zlúčenín obsahujúcich kyslý protón. Voda, sírovodík a selenid vodíka reagujú s kyánamidom za vzniku močoviny, tiomočoviny a selenomočoviny:

H2NCN + H2E → H2NC(E)NH2 (E = O, S, Se)

Týmto spôsobom sa kyánamid správa ako dehydratačné činidlo, a môže tak vyvolať kondenzačné reakcie. Alkoholy, tioly a amíny reagujú analogicky za vzniku alkylizomočovín, „pseudotiomočovín“ a guanidínov. Protivredové liečivo cimetidín sa generuje pomocou takejto reaktivity. Súvisiace reakcie využívajú bifunctionalitu kyánamidu, na heterocykly, a tento druhý reaktivity je základom niekoľkých farmaceutických syntéz, ako je aminopyrimidin imatinibu) a výroba herbicídov amitrol a hexazinón. Liek na ošetrenie vypadávania vlasov minoxidil a antihelmintiká albendazol, flubendazol a mebendazol obsahujú 2-aminoimidazolovú subštruktúru odvodenú od kyánamidu.[1] Kyánamid sa tiež používa pri syntéze ďalších farmaceutických liekov vrátane tirapazamínu, etravirínu, revaprazanu a dasantafilu.

Kyánamidový anión má charakter pseudochalkogénu, a preto sa môže považovať za analogický s vodou alebo sírovodíkom.

Pomocou kyánamidového aniónu, sa pripravujú sekundárne amíny, ktoré nie sú kontaminované primárnymi alebo terciárnymi amínmi, akou je reakcia kyánamidu s alkylhalogenidmi na N,N-dialkylkyánamidy, ktoré sa dajú ľahko hydrolyzovať na dialkylamíny a potom dekarboxylovať.[3] Kyánamid sa pridáva v prítomnosti N-brómsukcínimidu k olefinickým dvojitým väzbám. Adičný produkt sa prevedie bázami na N-kyanaziridín,[4] cyklizovaný v prítomnosti kyselín na imidazolíny, ktoré môžu ďalej reagovať na vicinálne diamíny alkalickým štiepením.[5]

Kyánamid je tiež všestranným syntetickým stavebným prvkom pre heterocykly: vytvára 2-aminobenzimidazol s 1,2-diaminobenzénom[6] a vytvára sa s ľahko dostupným cyklickým enamínom 4-(1-cyklohexenyl)morfolínom[7] a s elementárnou sírou a 2-aminotiazol v dobrých výťažkoch.[8]

Dikyánamid sodný je dostupný v dobrom výťažku a vysokej čistote z kyánamidu a kyanogénchloridu[9][10] ktorý je vhodný ako medziprodukt na syntézu aktívnych farmaceutických zložiek.[11] Guanidínová skupina sa zavádza reakciou kyánamidu so sarkozínom Pri priemyselnej syntéze kreatínu:[12]

reakčná rovnica

Tento spôsob syntézy sa väčšinou vyhýba problematickým nečistotám, ako sú kyselina chlóroctová, kyselina iminodioctová alebo dihydrotriazín, ktoré sa vyskytujú pri iných spôsobov výroby. Fyziologický prekurzor kyselina guanidinooctová sa získa analogicky reakciou kyánamidu s glycínom.

Metódy stabilizácie kyánamidfmelu umožňujú jeho sprístupnenie v priemyselnom meradle. Kvôli silnej afinite k samokondenzácii v alkalickom prostredí (pozri vyššie) sú roztoky kyánamidu stabilizované pridaním 0,5% hmotn. dihydrogenfosforečnanu sodného ako pufru. Tuhý kyánamid sa vyrába opatrným odparením rozpúšťadla a následným pridaním hydrolyticky labilného esteru kyseliny mravčej. Ester absorbuje stopy vlhkosti (potlačenie tvorby močoviny), neutralizuje zásaditosť (amoniak) a neustále uvoľňuje malé množstvo kyseliny mravčej.[13]

Poľnohospodárske využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyánamid, pod obchodným názvom Dormex, je bežné poľnohospodárske odbúravadlo používané na jar na stimuláciu rovnomerného otvárania púčikov, skorého lístia a kvitnutia. Kyánamid môže účinne kompenzovať mierny nedostatok chladiacich jednotiek nahromadených po predchádzajúcej jeseni a zachrániť úrodu, ktorá by sa inak stratila. Je obzvlášť efektívny pre dreviny, ako sú bobuľoviny, hrozno, jablká, broskyne a kivi. Predávkovanie, vysoká koncentrácia a chyby v načasovaní aplikácie môžu poškodiť púčiky (najmä broskyňových).[14]

50% vodný roztok kyánamidu sa tiež používa ako biocíd (dezinfekčný prostriedok), najmä v chove ošípaných, pretože účinne ničí salmonely a šigely a bojuje s muchami vo všetkých vývojových štádiách.

Environmentálne aspekty[upraviť | upraviť zdroj]

Kyánamid sa rozkladá hydrolýzou na močovinu, vynikajúce hnojivo. Huby, ako napríklad Myrothecium verrucaria, urýchľujú tento proces pomocou enzýmu kyánamid hydratáza.[15]

Kyánamidová funkčná skupina[upraviť | upraviť zdroj]

Kyánamid je názov pre funkčnú skupinu so vzorcom NCNRR', kde R a R' môžu byť rôzne skupiny. Tieto zlúčeniny sa nazývajú kyanamidy. Jedným z príkladov je naftylkyánamid, C10H7N(H)CN[16] Niektoré kyánamidy sa pripravujú alkyláciou kyánamidu vápenatého. Ďalšie, napríklad naftylové deriváty, sa vyrábajú nepriamo.[9]

Kyánamid vo vesmíre[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka vysokému trvalému dipólovému momentu (tj. 4,32 ± 0,08 D)[17] bol kyánamid detegovaný spektrálnymi emisiami pochádzajúcimi z molekulárneho mračna Sgr B2 (T <100 K) prostredníctvom jeho mikrovlnných prechodov ako prvá známa medzihviezdna molekula obsahujúca rámec NCN.[18]

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kyánamid sa používa ako droga odstrašujúca od alkoholu v Kanade, Európe a Japonsku.[1]

U ľudí má kyánamid miernu toxicitu.[19] Bolo hlásené, že expozícia na pracovisku sprejom s obsahom kyanamidu alebo expozícia u ľudí žijúcich v blízkosti miest kde sa používa na postrek, spôsoboval im podráždenie dýchacích ciest, kontaktnú dermatitídu, bolesti hlavy a gastrointestinálne príznaky nevoľnosti, vracania alebo hnačky.[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e GÜTHNER, Thomas; MERTSCHENK, Bernd. Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry. Weinheim: Wiley-VCH : [s.n.], 2006. DOI:10.1002/14356007.a08_139.pub2 (po anglicky)
  2. KURZER, Frederick; LAWSON, Alexander. "Methylisourea Hydrochloride". Organic Syntheses, 1954, roč. 34, s. 67. DOI10.15227/orgsyn.034.0067.
  3. Jonczyk A; Ochal Z; Makosza M.. "Reactions of Organic Anions; LXXXV1. Catalytic Two-Phase Alkylation of Cyanamide". Synthesis, 1978, roč. 1978, čís. 12. DOI10.1055/s-1978-24922. (po anglicky)
  4. Ponsold K; Ihn W. "Die Addition von cyanamid und Halogen an Olefine ein neues Verfahren zur Darstellung von vic.-Halogencyanaminen und Aziridinen". Tetrahedron Lett, 1970, roč. 11, čís. 13, s. 1125–1128. DOI10.1016/S0040-4039(01)97925-0. PMID 5439242. (po anglicky)
  5. KOHN, Harold; JUNG, Sang Hun. "New stereoselective method for the preparation of vicinal diamines from olefins and cyanamide". Journal of the American Chemical Society, 1983, roč. 105, čís. 12, s. 4106–4108. DOI10.1021/ja00350a068. (po anglicky)
  6. WEISS, Stefan; MICHAUD, Horst; PRIETZEL, Horst, et. al. "A New, Simple Synthesis of 2-Aminobenzimidazole". Angewandte Chemie International Edition in English, 1973, roč. 12, čís. 10, s. 841. DOI10.1002/anie.197308411. (po anglicky)
  7. S. Hünig; E. Lücke; W. Brenninger. 1-Morpholino-1-Cyclohexene. Organic Syntheses, 1961, roč. 1961, čís. 41, s. 65. DOI10.15227/orgsyn.041.0065. (po anglicky)
  8. K. Gewald; H. Spies; R. Mayer. "Zur Reaktion von Enaminen mit Schwefel und Cyanamid" (On the Reaction of Enamines with Sulfur and Cyanamide). Journal für Praktische Chemie, 1970, roč. 312, čís. 5, s. 776–779. DOI10.1002/prac.19703120507. (po nemecky)
  9. a b E. B. Vliet. "Diallylcyanamide". Organic Syntheses, 1925, roč. 5, s. 45. DOI10.15227/orgsyn.005.0045. (po anglicky)
  10. Verfahren zur Herstellung von Natrium-Dicyanamid, veröffentlicht am 10.
  11. Sodium dicyanamide (Na-dicyanamide) [online]. lonza.com, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online.
  12. Deutsche Offenlegungsschrift DE-OS 10 2006 016 227 A1, Offenlegungsdatum: 11.
  13. WEHRSTEDT, Klaus-Dieter; WILDNER, Werner; GÜTHNER, Thomas, et al. "Safe transport of cyanamide". Journal of Hazardous Materials, 2009-10-30, roč. 170, čís. 2–3, s. 829–835. ISSN 0304-3894. DOI10.1016/j.jhazmat.2009.05.043. PMID 19505756. (po anglicky)
  14. Action Program for Dormex Application on Peaches [online]. 1999, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online.
  15. H. Stransky; A. Amberger. "Isolierung und eigenschaften einer cyanamid-hydratase (E.C.-Gruppe 4. 2.1.) aus Myrothecium verrucaria Alb. u. Schw." (Isolation and properties of a cyanamide hydratase (EC 4.2.1) from Myrothecium verrucaria). Zeitschrift für Pflanzenphysiologie, 1973, roč. 70, čís. 1, s. 74–87. DOI10.1016/S0044-328X(73)80049-2. (po anglicky)
  16. CRESSMAN, Homer W. J. "N-Methyl-1-Naphthylcyanamide". Organic Syntheses, 1947, roč. 27, s. 56. DOI10.15227/orgsyn.027.0056. (po anglicky)
  17. J.K. Tyler; J. Sheridan; C.C. Costain,. "The microwave spectra of cyanamide". Journal of Molecular Spectroscopy, August 1972, roč. 43, čís. 2, s. 248–261. DOI10.1016/0022-2852(72)90021-5. (po anglicky)
  18. B.E. Turner; H.S. Liszt; N. Kaifu, et al. "Microwave detection of interstellar cyanamide". The Astrophysical Journal, November 1975, roč. 201. DOI10.1086/181963.
  19. a b L. Schep; W. Temple; M. Beasley. "The adverse effects of hydrogen cyanamide on human health: an evaluation of inquiries to the New Zealand National Poisons Centre". Clinical Toxicology (Philadelphia, PA), Január 2009, roč. 47, čís. 1, s. 58–60. DOI10.1080/15563650802459254. PMID 18951270. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyánamid

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cyanamide na anglickej Wikipédii.