Kyanovodík
| Kyanovodík | |||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | HCN | ||||||||||||||||||
| Synonymá | Kyselina kyanovodíková, nitril kyseliny mravčej, cyklón | ||||||||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebná kvapalina | ||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 27,0253 g/mol | ||||||||||||||||||
| Teplota topenia | −13,29 °C | ||||||||||||||||||
| Teplota varu | 26 °C | ||||||||||||||||||
| Hustota | 0,6876 g cm−3 | ||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode | ||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 74-90-8 | ||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||
Kyanovodík (HCN) je bezfarebná, prudko jedovatá kvapalina. Má charakteristický zápach pripomínajúci horké mandle, ktorý však niektorí ľudia necítia, pretože im chýba potrebný gén.[1][2] Vo vodnom roztoku disociuje na veľmi slabú kyselinu, známu pod názvom kyselina kyanovodíková. Jej soli sa nazývajú kyanidy.
Príprava[upraviť | upraviť zdroj]
Prvýkrát bol kyanovodík z farbiva pruská modrá v roku 1786.[3]
V laboratóriu sa kyanovodík pripravuje vytlačením z kyanidov silnou kyselinou, napr. kyselinou sírovou. Možno ho pripraviť aj zahrievaním mravčanu amónneho, ktorý sa dá pripraviť z etylesteru kyseliny mravčej (rumová aróma) a amoniaku. Najprv vznikne amid kyseliny, potom nitril, t.j. organický analóg kyanidov.
Najdôležitejším priemyselným procesom výroby kyanovodíku je Andrussowa oxidácia, ktorú objavil Leonid Andrussow vo firme IG Farben. V tomto procese reaguje metán s amoniakom v prítomnosti kyslíka pri teplote asi 1200 °C nad platinovým katalyzátorom:[4]
- 2 CH4 + 2 NH3 + 3 O2 → 2 HCN + 6 H2O
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Kyanovodík je veľmi dôležitá priemyselná surovina, používa sa na výrobu rôznych zlúčenín, napríklad plastov, farbív a pesticídov,[2] polymérov (plastov[3]) a liekov. Kyanovodík sa používa aj ako jed na potkany[5] a hmyz.
Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]
Kyanodovík spôsobuje udusenie. Ovplyvňuje bežné použitie kyslíka takmer vo všetkých orgánoch ľudského tela a vystavenie kyanovodíku môže rýchlo viesť k smrti.[2] Postihuje hlavne orgány, ktoré sú veľmi citlivé na nízku hladinu kyslíka, a to centrálny nervový systém, kardiovaskulárny systém a dýchaciu sústavu.[2] Toxicita kyanovodíku je spôsobená uvoľnením kyanidového aniónu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Cyanide, inability to smell [online]. . Dostupné online.
- ↑ a b c d Hydrogen Cyanide (AC): Systemic Agent | NIOSH | CDC [online]. www.cdc.gov, 2021-07-08, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b GRAHAM, Jeremy; TRAYLOR, Jeremy. Cyanide Toxicity. Treasure Island (FL) : StatPearls Publishing, 2022. PMID: 29939573. Dostupné online.
- ↑ The catalytic oxydation of ammonia-methane-mixtures to hydrogen cyanide. Angewandte Chemie, 1935, s. 593–595. DOI: 10.1002/ange.19350483702.
- ↑ Poison Harpoons [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-02-15 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyanovodík
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hydrogen cyanide na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |