Kyjanička purpurová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gatunek trujący.svg

Kyjanička purpurová (lat. Claviceps purpurea) je vreckatá huba z čeľade Clavicipitaceae. Ľudovo sa táto huba nazýva aj čierne žito, svätojánske žito, žitná matka, žitná hubka alebo námeľ.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Táto huba väčšinou cudzopasí v klasoch raži. Na jar vyrastajú purpurové kyjovité plodnice, ktoré majú výtrusné vrecká a sú zanášané vetrom na raž (nazýva sa to primárna alebo jarná infekcia). Počas obdobia kvitnutia prerastá semenník raži podhubie (mycelium) kyjaničky purpurovej svojimi krátkymi vláknami, ktoré potom vytvárajú na povrchu malé spóry (konídiá). V čase tohto tzv. gonídiového štádia semenník vylučuje sladkú slizovitú šťavu, ktorú nazývame medovica, medová rosa. Hmyz, ktorý je vábený touto šťavou ju ďalej roznáša (nazýva sa to sekundárna alebo letná infekcia). Počas aj po tejto infekcii hubové vlákna neustále rastú, prepletajú sa , až nakoniec vytvoria čierny, pevný útvar, ktorý nazývame sklerócium (nazývaný aj odpočívajúci útvar). Po tomto období huba vypadáva z klasov a v pôde prezimuje. Na jar z týchto sklerócií, ktoré sú v pôde, vyrastajú stopkaté malé huby, ktoré rozsievajú svoje spóry na mladú raž.[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie sa vyskytuje na raži, ale môže byť aj na jačmeni, ovse, pšenici, prípadne aj na rôznych lipnicovitých rastlinách (trávach).

Zber[upraviť | upraviť zdroj]

Zbiera sa celá ražná hubka (nazývaná námeľ), ktorá je lepkavá a pri dotyku sa veľmi ľahko z klasu uvoľňuje. V minulosti sa námeľ zbieral pri triedení obilia z napadnutých rastlín, dnes sa však získava umelým pestovaním kyjaničky purpurovej na porastoch raži a kultiváciou mycélia v špeciálnych fermentačných nádobách. Zozbieraná huba sa suší pri teplote 35 °C a uschováva sa nad oxidom vápenatým.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Námeľové alkaloidy alebo ergolíny (lat. secale cornutum) sú vysoko toxické, Otrava môže zapríčiniť aj smrť. Obsahuje najmä ergotamín a ergometrín. Okrem nich obsahuje aj tyramín a histamín, antrachinóny, mastné kyseliny, rôzne organické farbivá, tuky a iné látky. Vlastnosti tejto huby sú: uterotonikum, hypotonikum a sedatívum vegetatívneho nervstva.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Využíva sa vo farmaceutickom priemysle a v gynekológii, vnútornom a nervovom lekárstve, pretože látky v tejto hube vplývajú na kontrakciu hladkého maternicového svalstva, tlmia funkciu sympatika, spôsobujú zúženie periférnych ciev a normalizujú krvný tlak.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. L.Thurzová a kol.: Malý atlas liečivých rastlín, Vydavateľstvo Osveta, 1963, s.164- 165

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Malý atlas liečivých rastlín; L. Thurzová s kolektívom; 1963; Vydavateľstvo Osveta; s. 164-165
  • Veľký atlas húb; Ladislav Hagara, Vladimír Antonín, Jiří Baier; 2005; Ottovo nakladateľstvo