Kyjevské listy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kópia kyjevských listov v Múzeu histórie Kyjeva
Dvojlist číslo 7, pravá strana

Kyjevské listy alebo Kyjevské zlomky je najstaršia zachovaná pamiatka celá napísaná v slovanskom jazyku. Je to starosloviensky hlaholský text na 7 pergamenových obojstranne popísaných listoch malého formátu s 38 modlitebnými formulkami, ktoré pravdepodobne dopĺňali liturgické texty latinského obradu. Na prvej strane prvého listu je neskôr dopísaný text, takisto hlaholský - List apoštola Pavla Rímskym.

Keďže sa v texte vyskytujú chyby, ide pravdepodobne len o odpis hlaholského originálu niektorého zo žiakov cyrilometodskej školy (autorstvo sa najčastejšie pripisuje svätému Gorazdovi) alebo priamo Konštantína Filozofa.

Kyjevské listy našiel roku 1874 v Kyjeve v knižnici Duchovnej akadémie I. I. Sreznevskij. Do Kyjeva sa dostali z Jeruzalema v polovici 19. storočia. V súčasnosti sú uložené v knižnici AV na Ukrajine.

Písané sú hlaholikou najstaršieho typu (stará, okrúhla hlaholika). Jazyk je veľmi archaický, obsahuje významné veľkomoravské črty, tzv. veľkomoravizmy (vo svete nepresne nazývané moravizmy alebo dokonca bohemizmy). Modlitby náležia k latinskému (nie byzantskému) obradu, preto niektorí usudzujú, že text vznikol na Veľkej Morave resp. na území nitrianskych Slovenov na prelome 9.-10. storočia a je veľmi pravdepodobné, že text priamo reprezentuje veľkomoravský variant staroslovienčiny. Vyskytujú sa ale aj názory, že text vznikol niekde v oblasti Blatenského kniežatstva alebo trocha neskôr v Bulharsku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s.
  • Nimčuk, V. V.: Kyjivski hlaholyčni lysky. Kyjev 1983 - farebné komentované faksimile Kyjevských listov

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]