Kynizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kynizmus alebo kynická škola alebo cynizmus je filozofický smer a jedna zo sokratovských škôl v antickom Grécku. Zakladateľom bol Antisténes, ktorý bol žiakom Sokrata v druhej polovici 5. storočia pred našim letopočtom. Najznámejším predstaviteľom kynizmu bol Diogenes zo Sinope, ktorý bol nasledovníkom Antisténa.[1] Za základ šťastia a cnosti pokladala opovrhovanie spoločenskými normami, odmietnutie bohatstva, slávy, všetkých zmyslových pôžitkov, dosiahnutie nezávislosti a vnútornej slobody.

Hlavnými zásadami kynikov boli:

  • čím múdrejší je človek, tým menej má potrieb;
  • treba pohŕdať márnosťami, ktoré si ľudia obyčajne vážia;
  • človek je slobodný vtedy, keď nič nepotrebuje;
  • múdry človek stačí sám sebe, patrí mu všetko a je vo svojej chudobe najbohatší;
  • nemáme uznávať iné zákony ako zákony prírody, ktorých jediný predpis je cnosť;
  • nemáme sa vyhýbať práci a námahe; naopak - máme ich vyhľadávať.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. LAËRTIUS & HICKS, Jerome. Adversus Jovinianum. [s.l.] : [s.n.], 1925. S. VI:23, 2.14.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.