Kyselina L-askorbová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kyselina L-askorbová (alebo vitamín C; označená tiež E 300) je L-enantiomér (optický izomér, optický antipód) kyseliny askorbovej, vitamín a antioxidant.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Chemická štruktúra vitamínu C.

Kyselina askorbová patrí do skupiny vitamínov rozpustných vo vode. Je citlivá na teplo a vysoko citlivá na oxidáciu. Jej sumárny vzorec je C6H8O6. Kyselina L-askorbová je jedným z izomérov kyseliny askorbovej.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Jej hlavným zdrojom sú čerešne acerola, ríbezľa čierna, šípky, kiwi, brokolica, ríbezľa červená, papája melónová, citrusy (pomaranč, limetka, citrón, grapefruit), jahoda, karfiol, paprika, kel, kapusta. Ďalšími zdrojmi sú špenát, zemiaky, paradajky, brusnica.

Vplyv na zdravie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina askorbová je potrebná na reguláciu metabolizmu aminokyselín, udržiavanie pevnosti cievnych stien (najmä kapilár) a tkanivové dýchanie. Podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek, vývoj kostí, zubov a chrupaviek, podporuje rast a odstraňuje voľné radikály.

ODD je 75 mg. Zvýšené dávky vitamínu C by mali užívať predčasne narodení novorodenci, tehotné a dojčiace ženy, osoby pracujúce v infekčnom alebo stresovom prostredí. Fajčiarom sa odporúča dvojnásobná odporučená denná dávka.

Podľa vedeckých poznatkov všetky zvieratá a rastliny okrem človeka a niekoľkých ďalších živočíchov (napríklad opíc, morčiat, vtáka lat. Pycnonotus cafer, jedného druhu netopiera lat. Pteropus vampyrus a niekoľkých druhov pstruha) sú schopné syntetizovať vlastný vitamín C. Tento poznatok viedol niektorých vedcov (najznámejší Linus Pauling) k záveru, že neschopnosť produkcie vlastného vitamínu C je genetický defekt, a následne k hypotéze, že ak by sa jeho hladina u človeka vyrovnala s hladinou u zvierat, viedlo by to k zlepšeniu jeho celkového zdravotného stavu.

Prejavy nedostatku kyseliny askorbovej[upraviť | upraviť zdroj]

Mierna hypovitaminóza sa prejavuje spomaleným rastom, kazením zubov, narušením stavby kostí, deformitami kĺbov, nedostatočnou odolnosťou proti infekciám, únavou, žalúdočnými problémami, lámavými kapilárami a zníženou tvorbou mlieka.

Extrémna hypovitaminóza spôsobuje chorobu skorbut, ktorá sa prejavuje anémiou, krvácavosťou, opuchom kĺbov a ďasien, stratou zubov, krehkosťou kostí, sterilitou, častými infekciami, atrofiou svalov a žalúdočnými vredmi.

Prejavy nadbytku kyseliny askorbovej[upraviť | upraviť zdroj]

S klasickou hypervitaminózou sa u tohoto vitamínu nestretávame. Podanie vysokej dávky vedie nanajvýš k podráždeniu žalúdka a tráviaceho traktu. Telo si nevytvára zásoby vitamínu C a jeho prebytok sa vylúči obličkami. Po vysadení dlhotrvajúceho zvýšeného príjmu vitamínu C však môže dôjsť k paradoxnej hypovitaminóze. Podávanie vysokých dávok vitamínu C môže interferovať s podávaním niektorých liekov; nebezpečná môže byť kombinácia s niektorými stopovými prvkami (najmä s prechodnými kovmi), ktorá môže viesť k vytváraniu reaktívnych foriem kyslíka, v minulosti boli popísané klinicky významné otravy. Vysoké dávky askorbátu tiež interferujú s radou bežných klinickobiochemických vyšetrení.