Kyselina boritá
| Kyselina boritá | |||||||||||
 | |||||||||||
 | |||||||||||
 | |||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||
| Systematický názov | Kyselina boritá | ||||||||||
| Synonymá | kyselina ortoboritá, kyselina trihydrogenboritá, Acidum boricum | ||||||||||
| Vzhľad | Biele mazľavé voskovité ploché kryštály | ||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||
| Molárna hmotnosť | 61,83 | ||||||||||
| Rozpustnosť vo vode | 2,52 % pri 0 °C;
3,49 % pri 10 °C; 4.72 % pri 20 °C; 6,23 % pri 30 °C; 8,08 % pri 40 °C; 10,27 % pri 50 °C; 12,97 % pri 60 °C; 15,75 % pri 70 °C; 19,10 % pri 80 °C; 23,27 % pri 90 °C; 27,53 % pri 100 °C | ||||||||||
| Teplota topenia | 171 °C | ||||||||||
| Hustota | 1,48 g/cm3 | ||||||||||
| Rozpustnosť | Rozpustnosť vo vode (56 g/L), glycerole (17,5 % pri 25 °C), etylénglykole (18,5 % pri 25 °C), metanole 173,9 g/L pri 25 °C, v etanole 94,4 g/L pri 25 °C, v acetóne (0,6 % pri 25 °C), v etylacetáte (1,5 % pri 25 °C) | ||||||||||
| pKA | 9,25 | ||||||||||
| |||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||
| Číslo CAS | 10043-35-3 | ||||||||||
| EINECS číslo | 233-139-2 | ||||||||||
| SMILES | B(O)(O)O | ||||||||||
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model | ||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||
Kyselina boritá tiež kyselina trihydrogenboritá alebo kyselina ortoboritá[1] (H3BO3 často tiež zapisovaná B(OH)3)[1] je veľmi slabá trojsýtna kyselina, ktorá sa vo vodnom roztoku chová ako jednosýtna kyselina s disociačnou konštantou pKa = 9,19 pri 25 °C.[2][3][1] Hydrolýza kyseliny boritej prebieha v dvoch krokoch:
- naviazanie molekuly vody atómom kyslíka na atóm bóru kyseliny boritej za vzniku komplexnej zlúčeniny [(HO)3B(H2O)]:
H3BO3 + H2O → [(HO)3B(OH2)]
- ionizácia hydratovenej kyseliny vo vode:
[(HO)3B(H2O)] + H2O → [B(HO)4]- + H3O+
Alkalimetrické stanovenie koncentrácie kyseliny boritej
[upraviť | upraviť zdroj]Na analytické stanovenie koncentrácie kyseliny boritej sa do analytu pridáva vicinálny diol alebo polyol, ako napríklad glycerol, etylénglykol, D-manitol alebo D-sorbitol vo forme nasýtených vodných roztokov, ktoré reagujú s kyselinou boritou za vzniku chelátových komplexov, ktoré majú 104-krát vyššiu kyslosť[1] (pKa = ≈ 5)[2] ako kyselina boritá pKa = 9,19. Konkrétne disociačná konštanta chelátového komplexu D-manitolu je pKa =5,15.[3][1] Tieto komplexy sú jednosýtne a nemôžu ďalej deprotonizovať.[3]
Výroba kyseliny boritej
[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselinu boritú vo vysokej čistote je možné vyrobiť z geotermálnych minerálnych vôd. Takto sa vyrába kyselina boritá vo vysokej jadrovej kvalite pre použitie na dávkovanie do primárneho okruhu tlakovodných jadrových elektrární, kde slúži ako absorbátor na zachytávanie prebytočných tepelných neutrónov a tvorbu zásoby reaktivity. Roztok kyseliny boritej vyviera v oblasti Larderello v Toskánsku v Taliansku.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemistry of the Elements. 2. vyd. Woburn, Massachussets : [s.n.], 1998. Dostupné online. ISBN 0-7506-3365-4. (english)
- 1 2 KRÄTSMÁR ŠMOGROVIČ; BLAHOVÁ, Mária; ŠVAJLENOVÁ, Oľga. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2007. ISBN 978-80-8063-245-8.
- 1 2 3 LUKEŠ, Ivan; MIČKA, Zdeněk. Anorganická chemie II. (Systematická část). Praha : Karolinum, 1998. ISBN 8071846635.
- ↑ About SCL Larderello – Specialty Chemicals Larderello [online]. scl.industries, [cit. 2026-04-02]. Dostupné online. (po taliansky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina boritá
