Kyselina etyléndiamínotetraoctová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Kyselina etyléndiamínotetraoctová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec ((CH2)2N2(CH2COOH)4), (C10H16N2O8)
Vzhľad Bezfarebná kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 292,2 u
Molárna hmotnosť 292,24264 g/mol
Teplota topenia 245 °C
Hustota 0,86 g/cm3
Rozpustnosť vo vode:
20 mg/100 ml (20 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R36
Vety S S2, S26
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 62-33-9
Číslo UN 3077
EINECS číslo 23200-449-4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Štruktúrovaný model EDTA v komplexe s iónom Cu2+

Kyselina etyléndiamíntetraoctová (EDTA, IUPAC: 2-[2-[bis(carboxymethyl)amino]ethyl-(carboxymethyl)amino]acetic acid) je polyaminokarboxylová kyselina s chemickým vzorcom ((CH2)2N2(CH2COOH)4. Kyselina etyléndiamíntetraoctová je vo vode len málo rozpustná (20 mg/100 ml), dobre rozpustná je jej disodná soľ ((CH2)2N2(CH2COOH)2(CH2COONa)2) (10 g/100 ml), výborne rozpustná tetrasodná soľ ((CH2)2N2(CH2COONa)4) (110 g/100 ml) a celý rad iných solí (Mn2+, Zn2+, Fe3+, Cu2+, Ca2+) používaných vo hnojivách (mikronutrienty). Sodnovápenatá soľ kyseliny etyléndiamíntetraoctovej ((CH2)2N2[Ca(CH2COO)2](CH2COONa)2) sa používa aj ako prídavná látka v potravinách E385.

Syntéza[upraviť | upraviť kód]

Ročná svetová výroba kyseliny etyléndiamíntetraoctovej je okolo 80 000 ton. Vyrába sa reakciou etyléndiamínu s formaldehydom a kyanidom sodným

NH2(CH2)2NH2 + 4 CH2O + 4 NaCN + 4 H2O → (CH2)2N2(CH2COONa)4 + 4 NH3
(CH2)2N2(CH2COONa)4 + 4 HCl → (CH2)2N2(CH2COOH)4 + 4 NaCl

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Kyselina etyléndiamíntetraoctová patrí medzi chelačné činidlá, čo v praxi znamená, že je schopná vytvárať komplexné zlúčeniny - cheláty s iónmi kovov. Toho sa využíva napríklad pri odstraňovaní tvrdosti vody, čo je hojne využívané v pracích a umývacích prostriedkoch. Vápenaté katióny (Ca2+) sú zaviazané do chelátu a neznižujú tak účinnosť umývacieho procesu, čo sa inak deje vo veľkej miere). Takto chelátovaná tvrdosť vody je navyše dobre rozpustná a nedochádza tak k usadzovaniu.

Kyselina etyléndiamíntetraoctová je tiež masovo používaná v papierenskom priemysle pri bezchlórovom bielení buničiny, kde viazaním polyvalentných katiónov (obzvlášť železitého (Fe3+)) stabilizuje peroxid používaný na bielenie a výrazne tak podporuje účinnosť procesu (železitý katión inak spôsobuje katalytický rozklad peroxidov).

Oxidačné vlastnosti etyléndiamíntetraoctanu železitého sú tiež využívané vo fotografii, kde sa používa na rozpúšťanie iónov striebra. Je dôležitou zložkou vo fotografickom priemysle ako oxidačné činidlo vo farebných vývojkách. Jej chelačné schopnosti sa využívajú aj v bunkovej biológii - je schopná rozrušiť bunkové spoje vyžadujúce prítomnosť iónov vápnika. V molekulárnej biológii sa využíva ako súčasť radu pufrov, napríklad TE pufru pre uchovanie DNA, v ktorých zabezpečuje sekvestráciu (chelátovanie) dvojväzobných iónov, ktoré sú nevyhnutné pre funkciu DNázy, čím bráni degradácii DNA.

V medicíne sa kyselina etyléndiamíntetraoctová využíva pri chelačnej terapii, v ktorej slúži na odstránenie ťažkých kovov z tela.

V poslednej dobe sa stále viac rieši neveľmi dobrá biodegradabilita kyseliny etyléndiamíntetraoctovej, ktorá vedie k hľadaniu biologicky lepšie rozložiteľných alternatív.

Iný projekt[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku EDTA na českej Wikipédii.