Kyselina kaprónová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kyselina hexánová)
Kyselina kaprónová
Kyselina kaprónová
Kyselina kaprónová
Kyselina kaprónová
Kyselina kaprónová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H12O2
Systematický názov Kyselina hexánová
Synonymá C6:0
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 116,160 g/mol
pKA 4,85[1]
Ďalšie informácie
Číslo CAS 142-62-1
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina kaprónová, systematicky kyselina hexánová, je karboxylová kyselina odvodená od hexánu. Je to bezfarebná olejovitá tekutina, ktorá vonia po kozách[2] a iných hospodárskych zvieratách, po syre a vosku. Jej soli a estery sa nazývajú kapronáty alebo hexanoáty.

Jej významným izomérom je kyselina izokaprónová, ktorej deriváty vystupujú v metabolizme niekoľkých aminokyselín.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo „kaprónová“ je odvodené od latinského slova capra, koza.[3][4] Podobný názov majú ešte dve ďalšie kyseliny: kaprylová (kyselina oktánová) a kaprínová (kyselina dekánová),[5] ktoré sú takisto pomenované po kozách.[4]

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Je to mastná kyselina so stredne dlhým reťazcom (MCFA), ktorá sa bežne nachádza v rôznych zvieracích tukoch a olejoch.[2] Je to bezfarebná olejovitá kvapalina.[2] Takisto je to jedna zo zlúčenín, ktorá spôsobuje charakteristickú nepríjemnú vôňu rozkladajúceho sa obalu semien ginka.[6] Kyselina kaprónová tvorí spolu s kyselinami kaprylovou a kaprínovou asi 15 % tuku v kozom mlieku.[4][7] Je to i jedna zo zložiek vanilky a syrov.[chýba zdroj]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina kaprónová sa používa na výrobu esterov, ktoré sa používajú ako umelé ochucovadlá, a vo výrobe hexylových derivátov, ako sú napríklad hexylfenoly.[8]

Kyselina kaprónová sa používa pri výrobe parfémov,[2] lubrikantov, vôní alebo farmaceutík.[9] Takisto je možné použiť ju ako prídavok do krmiva.[9] Niektoré lieky progestogenu sa predávajú ako kapronáty, napríklad hydroxyprogesterón kapronát a gestonorón kapronát.[chýba zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MOORE, John W.. Chemistry : the molecular science. Belmont, CA : Brooks/Cole Cengage Learning, 2011. (4th ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-4390-4930-3.
  2. a b c d PUBCHEM. Hexanoic acid [online]. pubchem.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Definition of CAPROIC ACID [online]. www.merriam-webster.com, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c KOMPAN, Dragomir; KOMPREJ, Andreja. The Effect of Fatty Acids in Goat Milk on Health. [s.l.] : InTech, 2012-09-26. DOI: 10.5772/50769. Dostupné online. ISBN 978-953-51-0765-1. DOI:10.5772/50769 (po anglicky)
  5. ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 220.
  6. The Ginkgo Tree
  7. RIEMENSCHNEIDER, R.W.; ELLIS, N.R.. THE COMPONENT FATTY ACIDS OF GOAT MILK FAT. Journal of Biological Chemistry, 1936-02, roč. 113, čís. 1, s. 219–233. Dostupné online [cit. 2022-10-28]. ISSN 0021-9258. DOI10.1016/s0021-9258(18)74908-9.
  8. The Merck index : an encyclopedia of chemicals, drugs, and biologicals. Rahway, N.J., U.S.A. : Merck, 1989. (11th ed., centennial ed.) Dostupné online. ISBN 0-911910-28-X.
  9. a b CHEN, Wei-Shan; STRIK, David P.B.T.B.; BUISMAN, Cees J.N.. Production of Caproic Acid from Mixed Organic Waste: An Environmental Life Cycle Perspective. Environmental Science & Technology, 2017-06-20, roč. 51, čís. 12, s. 7159–7168. Dostupné online [cit. 2022-10-28]. ISSN 0013-936X. DOI10.1021/acs.est.6b06220. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Caproic acid na anglickej Wikipédii.