Kyselina tiokyanatá
| Kyselina tiokyanatá | |||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | HSCN | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Kyselina rodanovodíková, Kyselina sulfokyanatá, Sulfokyanid | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Bezfarebná olejovitá kvapalina, s prenikavou vôňou | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 59,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 59,09 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 5 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 2,04 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: neobmedzene v polárnych rozpúšťadlách: etanol diéter | ||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 463-56-9 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 207-337-4 | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||
Kyselina tiokyanatá (zastaralo kyselina rodanovodíková) je chemická zlúčenina so vzorcom HSCN. Je to sírny analóg kyseliny kyanatej (HOCN).
Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Pri kyseline tiokyanatej sa predpokladá, že má v molekule trojitú väzbu medzi uhlíkom a dusíkom. Kyselina bola pozorovaná spektroskopicky, nebola však izolovaná ako čistá látka.[1]
Vyskytuje sa v zmesi so svojím tautomérom, kyselinou izotiokyanatou (HNCS).[2] Kyselina izotiokyanatá je zvyčajne dominantným tautomérom a vo výparoch tvorí asi 95 % zmesi.[3]
Kyselina izotiokyanatá (tautomér) je Lewisova kyselina a pre mnohé jej asociáty v pomere 1:1 s Lewisovými zásadami boli zmerané termodynamické veličiny.[4]
Kyslosť[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina tiokyanatá je reltívne silná kyselina,[5] má pKa 1,1 pri 20 °C (extrapolované na nulovú iónovú silu).[6] Jej konjugovanou zásadou je tiokyanatan, jej soli a estery sa teda nazývajú tiokyanatany (tiež zastaralo rodanidy). Soli sa skladajú z tiokyanatanového aniónu (SCN-) a príslušného kovového katiónu (napr. tiokyanatan draselný, KSCN). Estery kyseliny tiokyanatej majú všeobecnú štruktúru R-SCN.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Wierzejewska, M.; Mielke, Z.. Photolysis of Isothiocyanic Acid HNCS in Low-Temperature Matrices. Infrared Detection of HSCN and HSNC Isomers. Chemical Physics Letters, 2001, roč. 349, s. 227-234.
- ↑ HOLLEMAN, A. F.; WIBERG, E.. Inorganic Chemistry. San Diego : Academic Press, 2001. ISBN 0-12-352651-5.
- ↑ The Structure and Dipole Moment of Isothiocyanic Acid. The Journal of Chemical Physics, 1950, s. 1437. Dostupné online. DOI: 10.1063/1.1747507.
- ↑ . Barakat, T. M.; Nelson, J.; Nelson, S. M.; Pullin, A. D. E. (1969.) “Spectra and hydrogen-bonding of characteristics of thiocyanic acid. Part 4.—Association with weak proton acceptors”. Trans. Faraday Soc., 1969,65, 41-51
- ↑ Where is the Border Line between Strong Acids and Weak Acids?. World Journal of Chemical Education, 23 January 2013, s. 12–16. Dostupné online.
- ↑ MARTELL, A. E.; SMITH, R. M.; MOTELAITIS, R. J.. NIST Database 46. Gaithersburg, MD : National Institute of Standards and Technology, 2001.
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina tiokyanatá
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thiocyanic acid na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |