Kyslíkatá kyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Kyslíkatá kyselina[1] alebo oxokyselina[1][2] je kyselina tvorená vodíkom, kyslíkom a ďalším centrálnym kyselinotvorným prvkom (N, S, P, ...). Všeobecný vzorec je HaZbOc, kde Z je kyselinotvorný prvok, a koeficienty a, b, c nadobúdajú bežne hodnoty a od 1 do 4, b od 1 do 2, c od 1 do 7 (existujú aj vyššie čísla, ale tie nie sú také bežné). Označujú sa ako kyslíkaté kyseliny kvôli prítomnosti kyslíka v ich chemickej štruktúre, na rozdiel od anorganických kyselín bez kyslíka (bezkyslíkatých kyselín, napr. halogénovodíkových alebo sulfánu).[3]

Medzi oxokyseliny patria kyselina sírová (H2SO4), kyselina siričitá (H2SO3), kyselina dusičná (HNO3), kyselina dusitá (HNO2), kyselina trihydrogénfosforečná (H3PO4), kyselina chlórna (HClO), kyselina chloritá (HClO2), kyselina chlorečná (HClO3), kyselina chloristá (HClO4), kyselina trihydrogénboritá (H3BO3) a mnohé iné.

Príprava oxokyselín[upraviť | upraviť zdroj]

Oxokyseliny sa pripravujú reakciou vody a kyselinotvorného alebo amfotérneho oxidu:

Pripravovať sa môžu aj "vytlačením" zo soli silnejšou kyselinou (a následnou destiláciou):

Počas Berzeliovej dualistickej teórie sa uprednostňovali adičné vzorce, kde sa oxokyseliny považovali, za hydráty oxidov:

, , ,

Tieto vzorce však nezodpovedajú skutočnej štruktúre oxokyselín, preto sa v súčasnosti používajú vzorce už uvedeného tvaru.

Deriváty oxokyselín[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme viacero derivátov: oxokatióny, oxoanióny a soli. Oxokatióny vznikajú odčlenením OH- skupiny (napríklad nitrónium, NO2+, ktoré vzniká z kyseliny dusičnej, HNO3), oxoanióny vznikajú odštiepením H+ (napríklad hydrogénsíran, HSO4-, ktorý vzniká z kyseliny sírovej, H2SO4) a soli vznikajú nahradením vodíka za kovový prvok (napríklad chlorečnan draselný, KClO3, ktorý vzniká z kyseliny chlorečnej, HClO3).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b PLESCH, Gustav. Systematická anorganická chémia. Bratislava : OMEGA INFO, 2004. ISBN 80-967741-9-0.
  2. ŠIMA, Jozef, et al. Anorganická chémia. 1. preprac. vyd. V Bratislave : Slovenská technická univerzita, 2009. 480 s. ISBN 978-80-227-3087-7. S. 156, 466.
  3. Kyseliny. Bezkyslíkaté kyseliny. - O škole [online]. oskole.detiamy.sk, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyslíkaté kyseliny na anglickej Wikipédii.