Kysucká vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kysucká vrchovina
Pohorie
Terchová, Pupov MF1.jpg
Pupov, najvyšší vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto
Nadradená
jednotka
Stredné Beskydy
Susedné
jednotky
Oravské Beskydy
Kysucké Beskydy
Turzovská vrchovina
Javorníky
Žilinská kotlina
Malá Fatra
Oravská vrchovina
Oravská Magura
Podbeskydská vrchovina
Podradené
jednotky
Vojenné
Bystrická brázda
Kysucké bradlá
Krásňanská kotlina
Mestá Žilina, Kysucké Nové Mesto
Najvyšší bod Pupov
 - výška 1 096 m n. m.
 - súradnice 49°16′33″S 19°06′00″V / 49,2758°S 19,1°V / 49.2758; 19.1
Najnižší bod
 - poloha západný okraj územia
 - výška 350 m n. m.
Poloha vrchoviny
Poloha vrchoviny
Wikimedia Commons: Kysucká vrchovina

Kysucká vrchovina je pohorie a geomorfologický celok Stredných Beskýd na Slovensku.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hraničí na severe s Oravskými a Kysuckými Beskydmi, na severozápade krátkym úsekom s Turzovskou vrchovinou a na západe s pohorím Javorníky. Na juhu územie klesá do Žilinskej kotliny a nasleduje pásmo hôr v poradí Malá Fatra, Oravská vrchovina, Oravská Magura a Podbeskydská vrchovina.[1]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Kysucká vrchovina je rozľahlý vrchovinný masív, kde sa striedajú kopce s hlbokými údoliami. Nadmorská výška dosahuje maximum vrchom Pupov (1 096 m n. m.) pri Terchovej, turisticky významné sú aj Ľadonhora (999 m n. m.) a Straník (769 m n. m.). Oblasť Kysuckej vrchoviny je viac než z polovice zarastená prevažne ihličnatými lesmi, z listnatých porastov je vo väčšej miere zastúpený iba buk.

Hlavným vodným tokom tejto oblasti je rieka Kysuca a jej ľavostranné prítoky s dominantnou Bystricou, v juhovýchodnej časti je to Varínka. Podnebie radí Kysuckú vrchovinu medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimnom období -3 až -7 °C, v letných mesiacoch 12 až 16 °C, počet dní so snehovou pokrývkou je 120 – 160 a počet letných dní 10 – 30.[chýba zdroj]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto oblasti sa nachádzajú početné druhy chránených rastlín, živočíchov aj prírodných útvarov a nálezísk. Aj preto viac ako polovica rozlohy územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Tá bola vyhlásená v roku 1984 a má celkovú rozlohu 655 km². Jej súčasťou sú početné prírodné rezervácie a chránené prírodné výtvory, medzi ktoré patrí napríklad Kysucká brána, Veľké Ostré či Ľadonhora.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-06-24]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma pohoria z juhu