Kôprovský štít
| Kôprovský štít | |
| vrch | |
 Kôprovský štít
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Váh (Belá), Poprad |
| Nadmorská výška | 2 363,3 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′57″S 20°02′54″V / 49,1825°S 20,0483°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  od Chaty pri Popradskom plese cez Kôprovské sedlo
|
| Prvovýstup | Kazimierz Tetmajer |
| - dátum | cca. 1884 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kôprovský štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kôprovský štít (2 363,3 m n. m.[1][2]) je výrazný vrch Vysokých Tatier. Leží v krivánskej rázsoche, vybiehajúcej z Čubriny, nad Štrbským Plesom, približne 20 km severozápadne od Popradu.[3] Vrch je hojne navštevovaný, lebo naň vedie značený turistický chodník okolo Veľkého Hincovho plesa.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, severozápadne mesto Zakopané v Poľsku a západným smerom osada Podbanské.[5][1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina a Kôprová dolina.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kôprovský štít sa nachádza v krivánskej rázsoche, neďaleko hlavného hrebeňa Tatier. S ním ho prepája Piargový chrbát v oblasti Čubriny. Predvrchol Kôprovské plece je od hlavného vrcholu oddelený Kôprovskou priehybou. Z vrcholu na severozápad vybieha dva a pol kilometrový bočný hrebeň Prostredný chrbát, oddeľujúci Hlinskú a Temnosmrečinskú dolinu.[6] Severozápadným smerom sa v Temnosmrečínskej doline nachádza Vyšné Temnosmrečinské pleso, východne v Mengusovskej doline Veľké Hincovo pleso.[1] Hrebeňom vedie rozvodie a tak voda z východných svahov odteká Hincovým potokom do rieky Poprad a Baltského mora, pokým vodu zo severných a juhozápadných častí štítu odvádza Kôprovský potok a jeho prítok Hlinský potok do Belej a Váhu, odtekajúceho do Čierneho mora.
Severným smerom sa nachádza Svinica (2 301 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.) a Čubrina (2 378 m n. m.), východne Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.) a Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), južne Tupá (2 285 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.) a Furkotský štít (2 404 m n. m.) a západne Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.) a Tichý vrch (1 979 m n. m.).[1] Na vrchol vedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky, sezónne voľne prístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Spišsko-gemerského krasu a Oravských Beskýd.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], napriek tomu patrí medzi obľúbené ciele turistov. Horolezecky je málo navštevovaný kvôli lámavej skale. Vedie naň značený, sezónne otvorený chodník.
- po
červenej značke z Vyšného Kôprovského sedla - po
modrej turistickej značke cez Vyšné Kôprovské sedlo:
- od juhu z rázc. Popradské Pleso, zast. okolo Chaty pri Popradskom plese
- od juhozápadu z lokality Nad Bytom cez Kôprovú a Hlinskú dolinu[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Pohľad z Mengusovskej doliny na sedlo (vedú naň serpentíny), predvrchol, Kôprovský štít a celkom vpravo Piargový chrbát. -
Pohľad ponad Dolinu Temných Smrečín. Sutiny a sneh v Piargovej dolinke. Do prava sa stáča Prostredný chrbát. -
Pohľad na Nižné a Vyšné Temnosmrečinské pleso z Kôprovského štítu
Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-16]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôprovský štít
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Vysoké Tatry
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách