Preskočiť na obsah

László Krasznahorkai

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
László Krasznahorkai
maďarský spisovateľ a scenárista
László Krasznahorkai
Osobné informácie
Narodenie5. január 1954 (72 rokov)
 Gyula, Maďarsko
Alma materSegedínská univerzita (1973 – 1976)
Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti (1976 – 1978)
DetiKata, Ágnes, Emma
Dielo
Žánreromán
Literárne hnutiepostmoderna
Významné práceSatanské tango
Melanchólia vzdoru
Významné oceneniaMedzinárodná Man Bookerova cena (2015)
Nobelova cena (2025)
Odkazy
László Krasznahorkai na krasznahorkai.hu
Spolupracuj na CommonsLászló Krasznahorkai
(multimediálne súbory na commons)

László Krasznahorkai (* 5. január 1954, Gyula, Maďarsko) je maďarský spisovateľ a scenárista, známy svojimi náročnými románmi s prvkami postmoderny, ktoré sa vyznačujú melancholickou atmosférou a dystopickým ladením. Viaceré jeho diela, vrátane debutového románu Satanské tango (maď. Sátántangó), boli sfilmované významným maďarským režisérom Bélom Tarrom.

V roku 2015, ako zatiaľ jediný Maďar, získal prestížne literárne ocenenie Man Bookerovu cenu.[1] V roku 2025 dostal Nobelovu cenu za literatúru,[2] ktorú získal ako historicky druhý maďarský autor po Imre Kertészovi.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Krasznahorkai v Kodani, 1990

Narodil sa v meste Gyula v Bekéšskej župe v rodine právnika Györgyho Krasznahorkaia a administratívnej pracovníčky Júlie Pálinkas.[4] Jeho otec mal židovské korene. V rokoch 1960 – 1968 študoval na základnej škole v rodnom meste.[5] Medzi rokmi 1968 – 1972 pokračoval v štúdiu na strednej škole Erkela Ferenca v Gyuli so zameraním na latinčinu.[5][6] Najprv v rokoch 1973 – 1976 študoval právo na univerzite v Segedíne, v rokoch 1976 až 1978 na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti. Diplom získal z maďarského jazyka a literatúry v roku 1983 na Fakulte humanitných štúdií na ELTE.[5][7] Jeho diplomová práca sa venovala životu a skúsenostiam spisovateľa Sándora Máraia (1900 – 1989) po tom, čo odišiel z komunistického Maďarska do exilu v roku 1949. Počas týchto rokov pracoval v nakladateľstve Gondolat.

Od roku 1983 je spisovateľom na voľnej nohe, v rovnakom roku získal aj štipendium Móricza Zsigmonda.[5] Maďarsko prvykrát opustil v roku 1987, keď cestoval na štúdijný pobyt do Západného Berlína. Rád cestuje, v roku 1990 navštívil Mongolsko a Čínu[4], v roku 1992 cestoval nákladnou loďou cez Atlantický oceán a navštívil Madeiru, v tomto roku bol tiež hosťom Villy Waldberty v Mníchove.[5] Medzi rokmi 1994 až 1995 cestoval po Európe, o rok neskôr navštívil Bosnu. Japonsko navštívil v roku 1997, v roku 1998 sa znovu vrátil do Číny[4] a prijal pozvanie do Civitella Ranieri Centre v Taliansku.[5] V týchto rokoch navštívil aj Dánsko, Anglicko, Grécko či Taliansko.[5] V roku 2000 bol hosťom Kyoto Japan Foundation.
Žil na viacerých miestach, v súčasnosti žije ako samotár v kopcoch Szentlászló v Maďarsku.[8]

Literárna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
Krasznahorkai na Knižnom festivale (Könyvfesztivál) v roku 2012

Prvé publikované dielo bola poviedka Tebenned hittem v roku 1977 v časopise Mozgó Világ.[5] Jeho debutom a zároveň najznámejším dielom je Satanské tango (maď. Sátántangó) z roku 1985. Dvanásť kapitol tohto diela sa skladá len z jediného odstavca. Anglický preklad tohto diela od Georgea Szirtesa získal v roku 2013 Cenu za najlepšiu prekladovú knihu (The Best Translated Book Award). V roku 1986 publikoval dve diela zbierku noviel Kegyelmi viszonyok a román Melanchólia vzdoru (Az ellenállás melankóliája). Za román získal nemecké literárne ocenenie Preis der SWR-Bestenliste.[9] V dielach Az urgai fogoly (1992) a Rombolás és bánat az Ég alatt (2004) vychádza zo svojich skúseností na cestách Mongolskom a Čínou. Americký básnik Allen Ginsberg zohral významnú úlohu pri tvorbe románu Háború es Háború (1999). Krasznahorkai istý čas býval v jeho byte v New Yorku a neskôr označil jeho rady za mimoriadne cenné.[10] Jeho pobyt v japonskom Kjóte v rokoch 1996, 2000 a 2005 a kontakt s ďalekovýchodnou kultúrou a estetikou zásadne ovplyvnili jeho tvorbu. Román Seiobo járt odalent z roku 2008 je inšpirovaný týmito skúsenosťami spisovateľa. Dielo bolo ocenené americkou cenou Best Translated Book Award za najlepší preklad v roku 2014. Mnoho jeho diel bolo ocenených rôznymi prestížnymi domácimi i medzinárodnými literárnymi cenami. V roku 2015 získal Man Bookerovu literárnu cenu. Jeho knihy sú preložené do rôznych jazykov, v slovenčine vyšli tri z jeho románov vo vydavateľstve BRAK[11], v češtine dve .[12] Anglické preklady diel taktiež získali mnohé ocenenia. V októbri 2025 získal Nobelovu cenu za literatúru ako druhý Maďar po Imre Kertészovi. Švédska akadémia Krasznahorkaia ocenila ,,za jeho pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia."[13]

Spolupráca s Bélom Tarrom

[upraviť | upraviť zdroj]
Maďarský režisér Béla Tarr na filmovom festivale Midnight Sun Film Festival vo fínskom meste Sodankylä, 2012. Krasznahorkai s ním spolupracuje od roku 1984.

Krasznahorkai začal spolupracovať s režisérom Bélom Tarrom po roku 1984. Veľmi rýchlo sa stal jeho dvorným scenáristom.[14] Ich prvou spoluprácou je film Zatratenie (maď. Kárhozat) z roku 1987, ku ktorému spoločne napísali scenár. Príprava plánovanej adaptácie Krasznahorkaiovho debutového románu Satanské tango (maď. Sátántangó) trvala sedem rokov, najmä pre nepriaznivú politickú situáciu v Maďarsku. 415 minút dlhý film mal celosvetovú premiéru v roku 1994.[15][16] Ďalší film, na ktorom táto dvojica spolupracovala, je adaptácia Krasznahorkaiovho románu Meláncholia vzdoru (maď. Az ellenállás melankóliája). Čiernobiely film Werckmeisterove harmónie (maď. Werckmeister Harmóniák) vyšiel v roku 2000. Spoločne sa tiež podieľali na scenári k adaptácii krimi thrilleru Muž z Londýna (fr. L'Homme de Londres, 1934) od belgického spisovateľa Georgesa Simenona. Film Muž z Londýna (maď. A Londoni férfi) bol na plátna uvedený v roku 2007, hrá v ňom aj český herec Miroslav Krobot.[17] Tarr avizoval, že film Turinský kôň (maď. A torinói ló), na ktorom tiež spolupracoval s Krasznahorkaiom bude jeho posledným. Vyšiel v roku 2011.[18]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol dvakrát ženatý. Jeho prvá manželka bola Anikó Pelyhe. Druhou manželkou bola sinologička a grafická dizajnérka Dóra Kopcsányi (známa aj ako Dorka Haller). Má tri dcéry Katu, filmovú režisérku Ágnes a sociologičku Emmu.

  • 2003 – Északról hegy, Délről tó, Nyugatról utak, Keletről folyó
  • 2009 – Az utolsó farkas
  • 2010 – Állatvanbent
  • 2018 – Aprómunka egy palotaért
  • 2019 – Mindig Homérosznak
  • 1977 – Tebenned hittem (publikované časopisecky)
  • 1984 – El Bogdanovichtól (súčasť antológie)
  • 1986 – Az utolsó hajó (súčasť antológie)
  • 1986 – Kegyelmi viszonyok (zbierka poviedok)
  • 1998 – Megjött Ézsaiás (zahrnuté v Svet beží)
  • 1999 – Néma a süketnek
  • 2010 – Számla: Palma Vecchiónak, Velencébe (zahrnuté v Svet beží)
  • 2013 – Megy a világ (zbierka poviedok)

Eseje, rozhovory a iné práce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1993 – A Théseus-általános (tri fiktívne prednášky, zahrnuté v Svet beží)
  • 2001 – Este hat; néhány szabad megnyitás (eseje)
  • 2003 – Krasznahorkai Beszélgetések (rozhovory)
  • 2012 – Nem kérdez, nem válaszol. Huszonöt beszélgetés ugyanarról. (rozhovory)
  • 2013 – Music & Literature No. 2 (špeciálne vydanie s textami od Krasznahorkaia a esejami od Béla Tarru reflektujúce spisovateľovu tvorbu)
  • 2017 – The Manhattan Project (literárny denník a fotoesej)

Slovenské a české vydania

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Od severu hora – Od jihu jezero – Od západu cesty – Od východu řeka. Preklad Simona Kolmanová. [Praha] : Mladá fronta, 2008. 110 s. ISBN 978-80-204-1849-4. (po česky)
  • Melanchólia vzdoru. Preklad Gabriela Magová. 1. vyd. [Bratislava] : Brak, 2020. 421 s. ISBN 978-80-89921-33-1.
  • Satanské tango. Preklad Tímea Beck. 1. vyd. [Bratislava] : Brak, 2023. 356 s. ISBN 978-80-89921-51-5.
  • Svet beží. Preklad Gabriela Magová. 1. vyd. Bratislava : Brak, 2024. 337 s. ISBN 978-80-8286-012-5.
  • 1987: Cena Attilu Józsefa (Maďarsko).[19]
  • 1987: štipendium Deutscher Akademischer Austauschdienst (DAAD; Západný Berlín, Nemecko).[20]
  • 1993: Cena Bestenliste (Nemecko) za román Az ellenállás melankóliája (Melanchólia vzdoru).[21]
  • 2004: Kossuthova cena (Maďarsko).[22]
  • 2010: Spycher: Literaturpreis Leuk (Švajčiarsko) „za celú tvorbu, najmä však za knihu Északról hegy, Délről tó, Nyugatról utak, Keletről folyó (‚Od severu hora, od juhu jezero, od západu cesty, od východu rieka‘), majstrovské dielo jeho magického opisného umenia“.[23]
  • 2013: Cena za najlepšiu preloženú knihu (Best Translated Book Award – BTBA; USA) za román Sátántangó (Satanské tango) v preklade Georga Szirtesa.[24]
  • 2014: America Award in Literature (USA) za celoživotný prínos v literatúre.[25]
  • 2014: Cena za najlepšiu preloženú knihu (USA) za román Seiobo járt odalent (Seiobo There Below – „Seiobo tam dole“) v preklade Ottilie Mulzet. Prvý autor, ktorý získal dve ceny BTBA.[26]
  • 2014: Cena Vilenica (Slovinsko).[27]
  • 2015: Medzinárodná Man Bookerova cena, prvý maďarský laureát.[28]
  • 2015: štipendium Centra Dorothy a Lewisa B. Cullmanovcov pre vedcov a spisovateľov Newyorskej verejnej knižnice (The New York Public Library's Dorothy and Lewis B. Cullman Center for Scholars and Writers).[29]
  • 2019: Národná knižná cena za prekladovú literatúru (National Book Award for Translated Literature; USA) za román Báró Wenckheim hazatér (Baron Wenckheim's Homecoming – „Návrat baróna Wenckheima“).[30]
  • 2020: cena Literature.gr (Grécko) za frázu roka 2018, za frázu z románu Sátántangó (Satanské tango).[31]
  • 2021: Rakúska štátna cena za európsku literatúru.[32]
  • 2024: Prix Formentor (Španielsko).[33]
  • 2025: Nobelova cena za literatúru „za pútavé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“.[34]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ László Krasznahorkai [online]. brak.sk, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online.
  2. ↑ PRÉTOROVÁ, Sofia. Nobelovu cenu za literatúru získal maďarský spisovateľ László Krasznahorkai. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-10-09. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. ISSN 1336-197X.
  3. ↑ JÁNOŠOVÁ, Soňa. Čítať Krasznahorkaia bolí aj rozosmieva. Podľa jeho knihy vznikol sedemhodinový film. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-10-09. Dostupné online [cit. 2025-10-11]. ISSN 1335-4418.
  4. 1 2 3 Krasznahorkai, Laszlo 1954– | Encyclopedia.com [online]. www.encyclopedia.com, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 4 5 6 7 8 krasznahorkai biography [online]. www.krasznahorkai.hu, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online.
  6. ↑ Krasznahorkai, László | NedWeb [online]. www.ned.univie.ac.at, [cit. 2025-06-02]. Dostupné online. (po nemecky)
  7. ↑ BAUSELLS, Marta. Everything you need to know about László Krasznahorkai, winner of the Man Booker International prize. The Guardian, 2015-05-20. Dostupné online [cit. 2025-06-03]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  8. ↑ László Krasznahorkai [online]. www.ndbooks.com, [cit. 2025-06-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ BAUSELLS, Marta. Everything you need to know about László Krasznahorkai, winner of the Man Booker International prize. The Guardian, 2015-05-20. Dostupné online [cit. 2025-06-04]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  10. ↑ CASTILLO, Sebastian. László Krasznahorkai: The Disciplined Madness [online]. Guernica, 2012-04-26, [cit. 2025-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Satanské tango [online]. brak.sk, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online.
  12. ↑ Síla umění uprostřed apokalypsy. Nobelovu cenu získal Krasznahorkai - Seznam Zprávy [online]. www.seznamzpravy.cz, 2025-10-09, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ TASR. László Krasznahorkai získal Nobelovu cenu za literatúru za rok 2025. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-10-09. Dostupné online [cit. 2025-10-11].
  14. ↑ plan.art - Krasznahorkai_Tarr: dialóg bez slov – rozhovor s Petrom Michalovičom [online]. www.plan.art, [cit. 2025-06-04]. Dostupné online.
  15. ↑ Béla Tarr | Biography, Movie Highlights and Photos [online]. AllMovie, [cit. 2025-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Béla Tarr : Biografia. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2025-10-11].
  17. ↑ Muž z Londýna a jeho nepatrný zločin – iLiteratura.cz [online]. iLiteratura, 2010-06-25, [cit. 2025-06-04]. Dostupné online.
  18. ↑ Interview with László Krasznahorkai [online]. Literature Across Frontiers, [cit. 2025-06-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Díjak, kitüntetések – 1987. Élet és Irodalom, 1987-04-03, roč. 31, čís. 14, s. 8. Dostupné online. (po maďarsky)
  20. ↑ Krasznahorkai, László [online]. Universität Wien. Dostupné online. Archivované 2015-05-20 z originálu.
  21. ↑ Literaturpreis Gewinner [online]. literaturpreisgewinner.de, 2011-08-19, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  22. ↑ Kossuth-díjasok [online]. members.chello.hu. Dostupné online. Archivované 2008-04-03 z originálu.
  23. ↑ 6.5.2010 Spycher: Literaturpreis 2010 an Alissa Walser und László Krasznahorkai. [online]. spycher-literaturpreis.info, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online. Archivované 2015-05-20 z originálu.
  24. ↑ 2013 BTBA Winners: Satantango and Wheel with a Single Spoke [online]. University of Rochester, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  25. ↑ America Awards [online]. Los Angeles: Green Integer, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  26. ↑ 2014 BTBA Fiction Winner: "Seiobo There Below" by László Krasznahorkai [online]. University of Rochester, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  27. ↑ László Krasznahorkai [online]. vilenica.si, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  28. ↑ The Man Booker International Prize 2015 [online]. thebookerprizes.com, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  29. ↑ The New York Public Library's Dorothy and Lewis B. Cullman Center for Scholars and Writers Announces 2015-2016 Fellows [online]. nypl.org, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  30. ↑ Baron Wenckheim’s Homecoming [online]. nationalbook.org, 2019-09-16, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  31. ↑ Literature.gr Phrase of the Year Prize 2018 - Ceremony [online]. literature.gr, 2020-09-08, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  32. ↑ Österreichischer Staatspreis für Europäische Literatur 2021 an László Krasznahorkai verliehen [online]. ots.at, 2021-07-26, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  33. ↑ László Krasznahorkai receives prestigious Spanish Formentor Literary Award [online]. rcwlitagency.com, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.
  34. ↑ Press release : The Nobel Prize in Literature 2025 : László Krasznahorkai [online]. Nobel Prize Outreach, [cit. 2025-10-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=László_Krasznahorkai&oldid=8113465“