László Rajk
| László Rajk | ||||||||
| maďarský komunistický politik | ||||||||
 László Rajk v roku 1947 | ||||||||
| minister zahraničných vecí Maďarska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 5. august 1948 – 11. jún 1949 | ||||||||
| ||||||||
| minister vnútra Maďarska | ||||||||
| V úrade 20. marec 1946 – 5. august 1948 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 8. máj 1909 Székelyudvarhely, Rakúsko-Uhorsko (dnes Odorheiu Secuiesc, Rumunsko) | |||||||
| Úmrtie | 15. október 1949 (40 rokov) Budapešť, Maďarská ľudová republika | |||||||
| Politická strana | KMP (Kommunisták Magyarországi Pártja) MKP (Magyar Kommunista Párt) Maďarská strana pracujúcich (Magyar Dolgozók Pártja) | |||||||
| Profesia | učiteľ, diplomat | |||||||
| Národnosť | maďarská | |||||||
| Vierovyznanie | pôvodne reformovaný kresťan | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Rajk Júlia (rod. Földi) | |||||||
| Deti | László Rajk mladší | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | László Rajk (multimediálne súbory) | |||||||
László Rajk (* 8. máj 1909, Székelyudvarhely – † 15. október 1949, Budapešť) bol maďarský komunistický politik a funkcionár (1944 tajomník strany, 1945 – 1949 člen predsedníctva), minister vnútra a zahraničných vecí Maďarskej republiky, obeť vykonštruovaného politického procesu. V roku 1955 bol rehabilitovaný.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]László Rajk sa narodil v roku 1909 ako deviaty z jedenástich detí do rodiny obuvníka v sedmohradskom meste Székelyudvarhely. Po vyštudovaní lýcea reformovanej cirkvi v rodnom meste začal v roku 1929 študovať maďarčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Štúdium nedokončil, pretože v roku 1930 nadviazal spoluprácu s komunistami a o rok neskôr sa dokonca stal členom komunistickej strany (KMP). Pre ilegálnu činnosť v prospech strany a viacnásobné väzobné stíhanie bol prinútený univerzitu opustiť.[2][3]
Od roku 1933 pracoval ako robotník na stavbách a v roku 1935 sa v rámci Federácie stavebných robotníkov podieľal na organizovaní štrajkov. V roku 1936 bol stranou vyslaný do Prahy, odkiaľ sa dostal do Španielska, kde bojoval za republikánov v španielskej občianskej vojne. Bol politickým komisárom a tajomníkom strany maďarského práporu medzinárodnej brigády. Po víťazstve frankistov bol do roku 1941 internovaný vo Francúzsku a následne sa vrátil do Maďarska, kde ďalej pracoval pre komunistický odboj. Stal sa tajomníkom ilegálnej komunistickej strany MKP. Skrýval sa u svojej priateľky Júlie Földi, s ktorou sa v roku 1944 oženil. V roku 1944 bol po prevzatí moci nacistickými šípovými krížmi uväznený a transportovaný do Nemecka. Pred popravou ho zachránila intervencia jeho brata Endreho, ktorý bol štátnym tajomníkom.[2][4] Po návrate do Maďarska naďalej pracoval pre komunistickú stranu a pôsobil ako prvý tajomník budapeštianskej sekcie strany a následne ako zástupca generálneho tajomníka strany.[5][3]
Po vojne síce komunisti voľby nevyhrali, no Rajk sa vo vláde z roku 1946 stal ministrom vnútra. Z tohto postu sa Rajk podieľal na kriminalizácii opozície a na prvých procesoch v povojnovej krajine. Založil tiež maďarskú štátnu políciu ÁVH. Pod zámienkou údajnej fašistickej orientácie bolo zavretých 1000 až 1500 spolkov. Jeho zásluhou boli z mnohých pracovných miest odstránené nepohodlné osoby a pripravil tiež akciu proti Maloroľníckej strane, ktorá vyhrala predchádzajúce voľby. Komunistom sa v Maďarsku nakoniec aj vďaka Rajkovi podarilo získať veľký vplyv a po voľbách v roku 1947 sa ujali moci.[6][2]
Proces s Rajkom
[upraviť | upraviť zdroj]Pomerne obľúbený Rajk však čoskoro prišiel do konfliktu s vodcom strany[pozn. 1] Matyásom Rákosim, ktorý na rozdiel od Rajka strávil vojnu v Moskve a ktorý v Rajkovi videl mocenského protivníka. Proti domácim komunistom sa vytvorila opozícia stalinistického moskovského krídla strany a Rajk musel vymeniť post ministra vnútra za menej prominentný úrad ministra zahraničných vecí. V roku 1948 sa vyostril spor medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom a Rajk, ktorý voči Juhoslávii vystupoval skôr zmierlivo na svoje styky doplatil. Už od začiatku roku 1949 sa v Maďarsku pripravoval proces s vnútornými nepriateľmi a v máji 1949 vedenie komunistov rozhodlo, že do čela procesu bude postavený Rajk.[7][2]
Vykonštruovaný a zinscenovaný politický proces s Rajkom a (Lazarom Brankovom) súvisel s vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora v júni 1948 a následnom prenasledovaní domnelých a skutočných Titových priaznivcov a spojencov. K procesu mali do istej miery prispieť aj provokácie západných spravodajských služieb v rámci operácie Splinter Factor, ktoré prezentovali Rajka ako jedného z amerických špiónov údajnej siete vytvorenej americkým diplomatom Noelom Fieldom.[8][9]
30. mája 1949 bol Rajk zatknutý a následne v procese so siedmymi ďalšími Maďarmi obvinený ako titoistický zradca a špión, ktorý chcel v Maďarsku nastoliť kapitalistický imperialistický systém. Spočiatku sa rozvíjala aj fašistická verzia obžaloby.[6] Rajk bol nakoniec v procese v septembri odsúdený k trestu smrti a 15. októbra 1949 popravený. Udalosť bola jedným z prvých procesov podobného typu mimo Sovietskeho zväzu a otvorila sled podobných procesov v ďalších nových komunistických krajinách vrátane Československa (proces Slánský a spol.).[2][7][pozn. 2]
Po Stalinovej smrti sa vo Východnom bloku vytvorili vhodné podmienky pre uvoľnenie režimov a v rámci prvej destalinizácie bol Rajk v júli 1955 rehabilitovaný a so svojimi dvomi spoločníkmi odsúdenými na smrť dôstojne pochovaný.[5] Udalosť pohrebu prepukla v masovú demonštráciu,[6] ktorá bola predzvesťou Maďarského povstania v októbri 1956.[10]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Od roku 1948 po spojení so sociálnymi demokratmi Maďarská strana pracujúcich
- ↑ Ďalšími ranými procesmi bol napr. proces proti Koçi Dodzemu a spol. v Albánsku a proces proti Trajčo Kostovi a spol v Bulharsku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rajk. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch. M – Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 300.
- 1 2 3 4 5 László Rajk – jak se roztáčela kola procesů [online]. 2015-10-01, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online.
- 1 2 Rajk, László. In: Encyclopedia of the Cold War: A Political, Social, and Military History. [s.l.] : ABC-CLIO, 2008. ISBN 978-1-85109-701-2. S. 1696 – 1697.
- ↑ László Rajk [online]. Filmová databaze FDb.cz, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online.
- 1 2 Rajk, László. In: COOK, Bernard A.. Europe Since 1945: An Encyclopedia. [s.l.] : Taylor & Francis, 2001. ISBN 978-0-8153-4058-4. S. 1052.
- 1 2 3 BORHI, Laszlo. Hungary in the Cold War, 1945-1956: Between the United States and the Soviet Union. [s.l.] : Central European University Press, 2004. ISBN 978-963-9241-80-0. S. 94, 113, 242.
- 1 2 RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914 – 1992. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2015. ISBN 978-80-7429-631-4. S. 398 – 399.
- ↑ STEWART, Steven. Operation Splinter Factor. [s.l.] : Lippincott, 1974. ISBN 978-0397009824.
- ↑ TALBOT, David. The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government. [s.l.] : Harper Perennial, 2016. ISBN 978-0062276179.
- ↑ László Rajk – maďarský Slánský [online]. Praha: ČT24, 16.9.2009, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému László Rajk
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- proces so skupinou László Rajk a spol.
- Rudolf Slánský (tzv. československý Rajk)
- proces s Rudolfom Slánkým a spol.
- proces s buržoáznymi nacionalistami