Líbya

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Líbyjský štát
Vlajka Líbye Znak Líbye
Vlajka Znak
Národné motto:
Sloboda, spravodlivosť, demokracia
Štátna hymna:
Libya, Libya, Libya
Libya in its region.svg
Miestny názov  
 • dlhý دولة ليبيا Dawlat Libya
 • krátky ليبيا Líbya
Hlavné mesto Tripolis
32°54′ s.š. 13°11′ v.d.
Najväčšie mesto Tripolis
Úradné jazyky arabčina
Regionálne jazyky Tamazigh, Domari
Demonym Líbyjčan, Líbyjčanka
Štátne zriadenie
Predseda vlády
Predseda všeobecnej národnej rady
dočasná vláda
Ali Zeidan
Nouri Abusahmain
Vznik 24. december 1951
Susedia Egypt, Sudán, Čad, Niger, Alžírsko, Tunisko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 759 540 km² (16.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (2004)

 • hustota (júl 2005)
 
5 853 000 (104.)
5 882 667 [1]

3,3/km² (185.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
67 244 mil. $ (66.)
11 630 $ (56.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,755 (58.) – vysoký
Mena líbyjský dinár (LYD)
Časové pásmo
 • Letný čas
EET (UTC+2)
bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód LBY / LY
Medzinárodná poznávacia značka LAR
Internetová doména .ly
Smerové telefónne číslo +218

Líbya, dlhý tvar Líbyjský štát, je štát v severnej Afrike. Je štvrtým najväčším štátom v Afrike, šestnástym najväčším na svete. Hlavným mestom je Tripolis, má 1,7 milióna obyvateľov. Od februára do októbra 2011 tu prebiehala občianska vojna, ktorá napokon viedla k zvrhnutiu 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka Muammara al-Kaddáfího.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch Líbye je na severe väčšinou nížinatý, smerom na juh sa dvíha. Na hraniciach s Čadom sa rozprestiera pohorie Tibesti, v ktorom sa nachádza najvyšší vrch Líbye, Džabal Bette s nadmorskou výškou 2 267 m n. m. Až 95 % rozlohy štátu pokrýva Sahara. Obývané je len pobrežie krajiny a roztrúsené oázy.

Hlavné mesto krajiny, Tripolis, leží pri pobreží Stredozemného mora. Ďalej na východe sa do pevniny zarezáva záliv Veľká Syrta. Líbyou nepreteká ani jedna trvalá rieka, sú tam len dočasné rieky.

Pobrežie krajiny leží v subtropickom pásme, sú tam horúce a suché letá a mierne a daždivé zimy. Vo vnútrozemí je púštne podnebie. Dni sú horúce, no noci veľmi studené. Líbya je súčastou severnej afriky .

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Líbye bolo v období od 1. po 5. storočie obsadené Rímskou ríšou, neskôr Vandalmi. V roku 642 sa začala postupná islamizácia krajiny a v roku 1551 sa jej zmocnila Osmanská ríša.

V rokoch 1911-1943 bola Líbya talianskou kolóniou. Taliansko túto bývalú osmanskou provincii získala na základe Zmluvy z Lausanne po vyhranej taliansko-tureckej vojne, kedy boli Turci, tlačení hroziacim konfliktom s balkánskymi štátmi, donútení podpísať s Talianskom mierovú zmluvu. V rámci tejto zmluvy opustili Tripolsko a Kyrenaiku a odovzdali ju pod správu Talianska.

Po druhej svetovej vojne bolo územie bývalej Talianskej severnej Afriky rozdelené na historické regióny Tripolsko, Kyrenaika (pod vládou Britov) a Fazzān (pod vládou Francúzov). Potom, čo došlo v roku 1949 k rozsiahlym nepokojom, rozhodla OSN o plnom osamostatnení Líbye. Toto rozhodnutie bolo naplnené roku 1951, kedy spojením Fezzánu, Tripolsko a Kyrenaika vznikol nezávislý federatívny štát Líbyjské kráľovstvo pod vládou kráľa Idrisa I.

V roku 1969 prebehol v krajine puč a hlavou štátu sa stal plukovník Muammar al-Kaddáfí, ktorý nastolil vojenskú diktatúru. Ten začal neskôr podporovať polovojenské skupiny, ktoré v mnohých krajinách Afriky, Európy a Latinskej Ameriky ohrozovali tamojšie vlády. V 70. a 80. rokoch dokonca Líbya vojensky intervenovala v susednom Čade, bývalej francúzskej kolónii v strednej Afrike, na čo Francúzsko odpovedalo vojenským zásahom. Francúzske jednotky sa tak v roku 1986 priamo stretli s Líbyjčanmi v rámci operácie Épervier. Francúzsko leteckými útokmi zničilo líbyjské radarové zariadenia a pomohla čadskému prezidentovi Habrému dobyť okupovaný sever krajiny.

Vo februári 2011 vypuklo v krajine proti vláde diktátora Muammara al-Kaddáfího ľudové povstanie. 19. marca 2011 začali na základe rozhodnutia BR OSN č. 1973 letecké a námorné sily niektorých krajín NATO, Švédska, Kataru, SAE útoky na líbyijské ciele.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k svojej polohe v subtropickom páse, suchému podnebiu a množstvu púští má Líbya minimum pôdy vhodnej pre poľnohospodárstvo. Drvivá väčšina hospodárstva je tak orientovaná na ťažbu ropy a zemného plynu. Líbya má záujem na príleve zahraničných investícií do ropného priemyslu, ktorý vinou desaťročia zahraničných sankcií zápasí s celkovou technickou zaostalosťou.

Ropa[upraviť | upraviť zdroj]

Denne vyťaží Líbya zhruba 1,6 milióna barelov ropy z čoho ide 1,1 milióna barelov na vývoz. Väčšinu ropy odoberá Taliansko. V skupine OPEC je čo do vývozu ropy, z celkového počtu 12 členských krajín na poslednom mieste. [2]

Plyn[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina má tiež zásoby zemného plynu, ktorých potvrdený rozsah činí 53 biliónov kubických stôp (0,8% celkových svetových zásob plynu). Líbya produkuje v súčasnej dobe cca 12 miliárd kubických metrov plynu ročne. Z toho je osem miliárd exportovaných do Talianska podmorským plynovodom Greenstream. V krajine však neexistujú plynové rozvody a obyvateľstvo sa musí spoliehať na propán-bután vo fľašiach.[3]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Líbyjskí Arabi tvoria spolu s Berbermi 89% obyvateľstva. Zvyšných 12 % tvoria iné národnosti. Väčšina obyvateľov je moslimského vierovyznania.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]