Lívia Vašáková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lívia Vašáková
slovenská ekonomická analytička
Lívia Vašáková v roku 2021
Lívia Vašáková v roku 2021
Podpredsedníčka vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov
V úrade
15. mája 2023 – 25. októbra 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérĽudovít Ódor
Biografické údaje
Rodné menoLívia Zemanovičová
Narodenie1977 (46 alebo 47 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materEkonomická univerzita v Bratislave
Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLívia Vašáková
(multimediálne súbory)

Ing. Lívia Vašáková, PhD. (rod. Zemanovičová; * 1977, Bratislava)[1][2] je slovenská ekonómka a manažérka.[3] V súčasnosti zastáva pozíciu generálnej riaditeľky sekciu plánu obnovy na Úrade vlády SR. Pripravila slovenský Plán obnovy a zaviedla efektívny systém jeho implementácie, ktorý Slovensku priniesol už vyše tretinu alokácie a zaradil ho medzi najrýchlejšie krajiny EÚ. Od 15. mája 2023 zastávala post podpredsedníčky vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora, kde zefektívnila využívanie eurofondov aj prostredníctvom eurovlád a navrhla zlepšenie systému ich využívania. Predtým viedla sekciu ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku a pracovala na generálnom riaditeľstve pre energetiku v Európskej komisiiBruseli.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Lívia Vašáková má slovenskú aj francúzsku maturitu z bratislavského Gymnázia na Metodovej ulici,[3] v rokoch 1997 – 2002 absolvovala Fakultu podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Študijné programy absolvovala na Univerzite Johannesa Keplera v Linzi, Univerzite Ludwiga-Maximiliana v MníchoveUniverzite v Aix-en-Provence vo Francúzsku a na univerzite v ĽubľaneSlovinsku.[4] Má diplom z postgraduálneho štúdia na Europa-Kolleg v Hamburgu[4] a v roku 2018 absolvovala doktorandské štúdium manažmentu na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

V rokoch 2000 – 2004 pôsobila v organizácii INEKO – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, kde sa venovala projektom v oblasti zlepšenie správy a riadenia spoločností (Corporate Governance).[3]

V rokoch 2003 – 2004 pôsobila vo Výbore regiónov EÚ,[3] následne v rokoch 2005 – 2013 pracovala ako ekonomická analytička na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre energetiku, kde sa zameriavala na energetické modelovanie a ekonomické hodnotenie dosahov energetickej legislatívy najmä v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov.[3][5]

Od februára 2013 do roku 2020 pracovala na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, kde sa venovala komunikácii európskych ekonomických a sociálnych politík a viedla tím ekonomických analýz.[1][5]

Od roku 2020 je generálnou riaditeľkou sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR. Pripravila slovenský plán obnovy a zaviedla systém jeho implementácie. Sekcia zároveň plní funkciu Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA), ktorá koordinuje realizáciu plánu obnovy na národnej úrovni a komunikuje s Európskou úniou pri žiadostiach o platby.[5]

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen počas svojej návštevy v Bratislave odovzdala oficiálne hodnotenie slovenského plánu obnovy.

Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie COVID-19. Jeho hlavným cieľom je podporiť reformy a investície, ktoré Slovensku umožnia začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ. Slovensko predložilo svoj Plán obnovy a odolnosti v apríli 2021 ako 5. krajina Európskej únie. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho označila za ambiciózny a kvalitný: „Pretože rýchlosť je dobrá, ale musí tam byť aj kvalita a v tomto pláne je veľa kvality,“ zhodnotila von der Leyen.[6]

Slovensko sa radí k európskym lídrom v oblasti implementácie plánu obnovy a patrí do skupiny krajín, ktoré medzi prvými poslali 3 žiadosti o platbu z Plánu obnovy.[7]

Od 15. mája 2023 zastávala post podpredsedníčky vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.[5]

Za jej pôsobenia v úradníckej vláde si Slovensko podalo 3. žiadosť o platbu v hodnote 815 mil. eur ako piata krajina v rámci Európskej únie a pripravilo podanie 4. žiadosti.[8] Slovensko si tak udržiava pozíciu európskeho lídra v implementácii plánu obnovy a odolnosti. Zavedenie pravidelných „eurovlád“ pod jej vedením prinieslo dôslednejší monitoring a projektový manažment pri využívaní eurofondov a úradníckej vláde sa podarilo znížiť riziko prepadu eurofondov o 700 mil. eur.[9] Kancelária podpredsedníčky vlády pod jej vedením sa tiež venovala analýze čerpania eurofondov na Slovensku. Hlavné dôvody slabého využívania eurofondov na Slovensku zanalyzovala v publikácii s názvom Dobehnúť zameškané: 15 rokov (ne)využitých eurofondov? a v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie navrhla odporúčania na ich zlepšenie.[10]

Bibliografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • MARCINČIN, Anton; ZEMANOVIČOVÁ, Lívia. Slovensko: zlepšenie správy spoločnosti. 1. vyd. Bratislava : INEKO, 2001. 62 s. ISBN 80-89026-04-4.
  • ZEMANOVIČOVÁ, Lívia; KUBÁNOVÁ, Martina. Corporate Governance Risk in the Slovak Republic [online]. Bratislava: INEKO, 2002. Dostupné online. Archivované 2005-05-13 z originálu. (po anglicky)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b V široko koncipovanom projekte energetickej únie si všetky krajiny vedia nájsť svoje priority : Ing. Lívia Vašáková. Slovgas (Bratislava: Slovenský plynárenský a naftový zväz), apríl 2015, roč. XXIV, s. 19 – 21. Dostupné online [cit. 2023-05-16]. ISSN 1335-3853.
  2. a b Lívia Vašáková (rodená: Zemanovičová). In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online. Archivované 2023-05-16 z originálu.
  3. a b c d e VAŠÁKOVÁ, Lívia. Livia Vasakova : Economic analyst [online]. LinkedIn, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  4. a b Lívia Vašáková [online]. itapa.sk, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  5. a b c d TASR. TOTO SÚ ONI: Zoznámte sa s profilmi členov novej vlády. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-05-15. Dostupné online [cit. 2023-05-16].
  6. TASR. Šéfka Eurokomisie: Slovenský plán obnovy má zelenú. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-06-21. Dostupné online [cit. 2023-10-13].
  7. TASR. SR dostala druhú platbu z plánu obnovy v hodnote 709 miliónov eur. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-22. Dostupné online [cit. 2023-10-13].
  8. TASR. Slovensko podalo tretiu žiadosť o platbu z Plánu obnovy vo výške 815 miliónov eur. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2023-09-25. Dostupné online [cit. 2023-10-13].
  9. ONUFEROVÁ, Marianna. Z eurofondov neprepadnú stovky miliónov, vláda čaká, že ich bude „iba“ sto. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-09-27. Dostupné online [cit. 2023-10-13]. ISSN 1339-844X.
  10. Dobehnúť zameškané : 15 rokov (ne)využitých eurofondov? Schopnosť efektívne, účelne a naplno využívať potenciál eurofondov je pre Slovensko rozhodujúca [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2023, [cit. 2023-10-13]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]