Ladislav Bodický

	Ladislav Bodický
	Plukovník pechoty, veliteľ Obrannej oblasti 2 v 1. čs. armáde na Slovensku
Narodenie	4. január 1895; Štrba, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	21. september 1973 (78 rokov); Košice, Česko-Slovensko
Národnosť	slovenská
Profesia	vojak
Rodičia	Cyril Bodický, Ema Lojková
Manželka	Elena Končeková
Deti	Nadežda, Elena a Ladislav
	Biografický portál

Ladislav Bodický (* 4. január 1895, Štrba – † 21. september 1973, Košice), bol československý legionár, dôstojník a účastník Slovenského národného povstania perzekvovaný komunistickým režimom.^[1]^:25

Život

Pred prvou svetovou vojnou

Ladislav Bodický sa narodil 4. januára 1895 v Štrbe v rodine evanjelického farára a spisovateľa Cyrila Bodického a Emy rodenej Lojkovej. Medzi rokmi 1905 a 1906 študoval na maďarskom gymnáziu v Bratislave, medzi rokmi 1911 a 1913 na obchodnej škole vo Vyškove na Morave. Následne pracoval ako úradník v súkromnej sfére.^[1]^:25

Prvá svetová a ruská občianska vojna

Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol Ladislav Bodický v septembri 1914 povolaný k pešiemu pluku do Viedne a s ním v marci 1915 odvelený na ruský front. Už nasledujúci mesiac padol pri Lupkove do zajatia. Do československých légií vstúpil 27. augusta 1917 v Borispole. Absolvoval Sibírsku anabázu a v roku 1920 sa vrátil v hodnosti poručíka do Československa.^[1]^:25

Medzi svetovými vojnami

Ladislav Bodický zostal po návrate z légií v armádnej službe. Ako veliteľ roty slúžil v Parkani, od roku 1921 v Moste a Kadani oi. ako inštruktor nováčikov maďarskej národnosti. V roku 1925 krátko pôsobil v Trnave a následne až do rozbitia Československa v roku 1939 na rôznych veliteľských postoch v Bratislave a jej okolí. Postupne sa ďalej vzdelával, kariérne a hodnostne stúpal.

Druhá svetová vojna

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 prešiel Ladislav Bodický do slovenskej armády. Počas Malej vojny proti Maďarsku velil obrannému úseku Michalovce, počas napadnutia Poľska v septembri 1939 velil pešiemu pluku 4. Následne zastával vojenské funkcie skôr úradného charakteru alebo u pracovných jednotiek. K 1. januáru 1942 bol povýšený na plukovníka. Medzi októbrom 1943 a júnom 1944 velil 2. technickej divízii odoslanej na územie Talianska. Od augusta 1944 slúžil ako veliteľ Vojenskej divíznej oblasti 2 v Liptovskom Mikuláši. Na príprave Slovenského národného povstania sa síce nepodieľal, ale pridal sa k nemu a bol menovaný veliteľom Obrannej oblasti 2 na severe Slovenska, ktorá mala brániť a udržať priestory Oravy, Liptova a horného Spiša. V tejto funkcii Ladislav Bodický úplne zlyhal, nedokázal zverené územie ubrániť pred nemeckými jednotkami, ktoré obsadili Poprad, Liptovský Mikuláš a Ružomberok. 6. septembra bol z funkcie odvolaný, nahradený Jánom Černekom, a 8. septembra 1944 bol zbavený vojenskej hodnosti a vzatý do vyšetrovacej väzby. Po prepustení sa opäť prihlásil do služby a hodnosť mu bola vrátená. Po porážke povstania sa zúčastnil partizánskych bojov v skupine mjr. Jána Čipku v rámci 1. čs. partizánskej brigády „J. V. Stalina“. Medzitým bol k 30. januáru 1945 odsúdený bratislavským súdom na trest smrti. Po prechode frontu sa v apríli 1945 prihlásil do Československej armády a bol ustanovený veliteľom vojenskej strelnice a okolitých objektov v Kamenici nad Cirochou.^[1]^:25

Po druhej svetovej vojne

Po skončení druhej svetovej vojny velil Ladislav Bodický pešiemu pluku v Jelšave, od roku 1947 bol ustanovený posádkovým veliteľom v Košiciach. K 1. augustu 1949 bol z politických dôvodov prepustený z armády, v novembri 1950 bol degradovaný na vojaka, v máji 1953 mu bol odobraný dôchodok so zdôvodnením jeho politickej nespoľahlivosti a zápornému vzťahu k ľudovo-demokratickému zriadeniu a spojenectvu so Sovietskym zväzom. V októbri toho istého roku bol vysťahovaný aj s rodinou z Košíc do Levoče. Po prepustení z armády pracoval ako úradník pre Červený kríž, mliekarne v Košiciach a Východoslovenské mlyny. Zomrel 21. septembra 1973 v Košiciach.^[1]^:25

Vyznamenania^[1]^:25

1919 Československá revolučná medaila
1921 Československý vojnový kríž 1918
1923 Spojenecká medaila Víťazstvo
1923 Rad Sokol s hviezdou
1940 Medaila Za hrdinstvo III. st.
1940 Pamätná medaila 1939 „Javorina - Orava“
1941 Kríž svetovej vojny VI. stupňa
1941 Kríž odboja I. stupňa
1945 Štefánikov pamätný odznak
1945 Československá vojenská medaila Za zásluhy I. stupňa
1949 Čestný odznak zlatý Karla IV.
? Zlatá medaila Karla IV.
1949 Za vernosť a branné zásluhy vlasti

a iné.

Referencie

1 2 3 4 5 6 CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. ISBN 978-80-89523-27-6.

Ďalšia literatúra

KOLEKTÍV AUTOROV. Vojenské osobnosti československého odboja 1939 - 1945. [s.l.] : Ministerstvo obrany Českej republiky - Agentúra vojenských informácií a služieb, 2005. ISBN 80-7278-233-9. S. 31.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ladislav Bodický na českej Wikipédii.

[VOS-1] 1 2 3 4 5 6 CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. ISBN 978-80-89523-27-6.

[1]