Preskočiť na obsah

Ladislav Józsa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ladislav Józsa
Osobné údaje
Dátum narodenia 16. január 1948
Miesto narodenia Csávoly, Maďarsko
Dátum úmrtia    12. december 1999 (51 rokov)
Miesto úmrtia    Sládkovičovo, Slovensko
Prezývka Dišty, Torres
Pozícia útočník
Seniorské kluby1
Roky Kluby Zps (Gly)

1968-69
1970
1970-1971
1972-1979

1979-1980
1980		 Slavoj Sládkovičovo
Dukla Dejvice
Spartak Komárno
LB Spišská Nová Ves
Lokomotíva Košice
Lok. Košice (II. liga)
Jednota Trenčín
DAC Dunajská Streda


00?0(14)
1710(104)
00?0(21)
0110(4)   
Národné mužstvo
1977
1976
1975
1977		 Česko-Slovensko Česko-Slovensko
ČSSR B
ČSSR olympionici
ČSSR „21“		 001000(0)
001000(0)
001000(0)
002000(4)

1 Zápasy a góly za profesionálny klub .

Ladislav Józsa (* 16. január 1948, Csávoly, Maďarsko - † 12. december 1999, Sládkovičovo) bol slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska.

Klubová kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Útočník charakteristický neobyčajne tvrdou strelou, presný zakončovateľ akcií. Začínal v Slavoji Sládkovičovo, počas základnej vojenskej služby strieľal góly za Duklu Dejvice. Ďalšou zastávkou v jeho kariére bol Spartak Komárno, mužstvu pomohol vybojovať postup do vyššej súťaže. V priebehu jesene 1970 prestúpil do mužstva LB Spišská Nová Ves, účastníka SNFL, hneď v prvom zápase strelil víťazný gól proti Handlovej. Po jesennej časti sezóny 1971/72 bol s ôsmimi gólmi druhý najlepší strelec SNL,[1] v zime prestúpil do Lokomotívy Košice.

V česko-slovenskej lige debutoval 18. marca 1972 proti Tatranu Prešov (1 : 1), prvý gól vsietil 22. apríla 1972 do brány Jednoty Trenčín (1 : 0). Už vo svojej druhej ligovej sezóne 1972/73 sa stal kráľom ligových strelcov, jeho nástrel 21 gólov znamenal viac ako polovicu gólov Lokomotívy.[2] V nasledujúcej sezóne 1973/74 bol opäť najlepším strelcom ligy, o prvenstvo sa podelil s Přemyslom Bičovským (Sklo Union Teplice), vďaka hetriku v poslednom kole v košickom derby s VSS Košice (3 : 2),[3] ale ani 17 gólov nestačilo zabrániť vypadnutiu mužstva z ligy.

Lokomotíva sa po roku vrátila späť medzi elitu, keď suverénne vyhrala II. ligu a Józsa kraľoval s 21 gólmi aj v nižšej súťaži.[4] V sezóne 1976/77 sa stal do tretice najlepším strelcom ligy s 18 gólmi, keď v posledných dvoch kolách strelil päť gólov. V predposlednom kole zaznamenal hetrik proti už istému majstrovi Dukle Praha (4 : 1), korunu kráľa strelcov si zabezpečil dvomi nechytateľnými bombami proti Slavii Praha (4 : 2).[5]

V sezóne 1977/78 obsadila Lokomotíva v lige tretie miesto. Bola to zlatá éra „železničiarov“, v mužstve sa zišla skvelá generácia hráčov – Stanislav Seman, Pavol Biroš, Jozef Móder, Ján Kozák, Gejza Farkaš, útok hral dlhé roky v zložení Józsa, Peter Jacko, Dušan Ujhely. S Lokomotívou vyhral Józsa v rokoch 1977 a 1979 Slovenský pohár a po triumfoch nad Sklo Unionom Teplice (2 : 1) a nad Baníkom Ostrava (2 : 1) aj Česko-slovenský pohár. S klubom účinkoval v Pohári víťazov pohárov, po štyroch remízach so švédskym Östers IF (0 : 0, 2 : 2) a Austriou Viedeň (0 : 0, 1 : 1) vypadol v II. kole. V Pohári UEFA mala Lokomotíva za súpera slávny AC Miláno, po prehre 0 : 1 na San Siro zvíťazila v odvete doma 1 : 0 gólom Kozáka, no v penaltovom rozstrele boli úspešnejší rossoneri.[6][7]

4. marca 1979 strelil stý ligový gól, v zápase s Jednotou Trenčín (3 : 1) svojim typickým spôsobom, nechytateľnou strelou z priameho kopu z 25 metrov.[8] Do Klubu ligových kanonierov sa prestrieľal za šesť a pol sezóny,[9] najrýchlejšie zo všetkých hráčov po roku 1945 a to ešte hrala Lokomotíva jednu sezónu v II. lige. Zaujímavosťou je, že prvý aj stý ligový gól strelil mužstvu Jednoty Trenčín, v ktorom neskôr pôsobil na jeseň 1979. V najvyššej ligovej súťaži odohral 182 zápasov, dal 108 gólov, zaznamenal 10 hetrikov, dvakrát strelil v zápase po 4 góly, proti Sparte Praha (4 : 1)[10][11] a pri rekordnom víťazstve 10 : 1 nad Jabloncom.[12]

Na jar 1980 pôsobil v DAC Dunajská Streda, kde prispel svojimi skúsenosťami k víťazstvu mužstva v Divízii a k postupu do SNL.[13]

Reprezentačná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Česko-Slovensko reprezentoval raz, 7. septembra 1977 v Bratislave proti Turecku (1 : 0) striedal klubového spoluhráča Jozefa Módera. Trikrát reprezentoval Výber ligy, s ktorým sa zúčastnil turnaja o Pohár kráľa Mohameda v Rabate, v zápase proti FC Everton nastúpil v útoku s Mariánom Masným a Zdeňkom Nehodom, po remíze 1 : 1 bol jedným z exekútorov vo víťaznom penaltovom rozstrele. Vo finále turnaja s Rumunskom (1 : 3) striedal Masného.[14] V stretnutí s FC Turín (1 : 3), účastníkom Serie A bol autorom jediného gólu, po centri Jána Kozáka strelou z voleja znižoval stav na 1 : 2.[15]

Raz reprezentoval v B-mužstve, raz nastúpil v olympijskom tíme Česko-Slovenska. V reprezentácii Česko-Slovenska do 21 rokov odohral ako povolený starší hráč dva zápasy, v kvalifikácii o postup na ME „21“ proti Švajčiarsku dosiahol hetrik (4 : 0).[16][17] Napriek tomu nebol nominovaný na rozhodujúce zápasy kvalifikácie v Škótsku a Švajčiarsku. Preto sa Józsa rozhodol vzhľadom na svoj vek a nedostatok príležitostí požiadať o uvoľnenie z reprezentácie.[18][19]

Úspechy

[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové

  • 2× víťaz Česko-slovenského pohára s Lokomotívou Košice 1977, 1979
  • 2× víťaz Slovenského pohára 1977, 1979
  • 3. miesto v čs. lige 1977/78

Individuálne

  • 3× najlepší strelec čs. ligy: 1972/73 (21 gólov), 1973/74 (17 gólov), 1976/77 (18 gólov)
  • najlepší strelec II. čs. ligy 1974/75 (21 gólov)
  • člen Klubu ligových kanonierov (108 gólov)
  • člen Klubu ligových kanonýrů (108 gólov)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Po skončení jesennej časti futbalovej SNL. ŠPORT, november 1971, roč. XXIV., čís. 266, s. 2.
  2. ↑ Prvý košický kráľ strelcov. ŠPORT, jún 1973, roč. XXVI., čís. 151, s. 5.
  3. ↑ Lokomotíva-VSS 3:2. ŠPORT, jún 1974, roč. XXVII., čís. 138, s. 6.
  4. ↑ Trojnásobný kráľ strelcov. ŠPORT, jún 1975, roč. XXVIII., čís. 145, s. 3.
  5. ↑ „Kráľ“ ďakuje spoluhráčom. ŠPORT, jún 1977, roč. XXX., čís. 133, s. 3.
  6. ↑ AC Miláno – TJ Lokomotíva Košice [online]. fclokomotiva.com. Dostupné online.
  7. ↑ Albertosiho „červená“ Lokomotíve. ŠPORT, september 1978, roč. XXX., čís. 230, s. 7.
  8. ↑ Józsa medzi stovkármi. ŠPORT, marec 1979, roč. XXXI., čís. 54, s. 5.
  9. ↑ Po siedmich rokoch.... ŠPORT, marec 1979, roč. XXXI., čís. 55, s. 11.
  10. ↑ Józsov gólový koncert. ŠPORT, október 1972, roč. XXV., čís. 249, s. 3.
  11. ↑ Zažiarili: Teplice, Slovan a Józsa. TIP, október 1972, roč. IV., čís. 43, s. 3.
  12. ↑ Rekordní vítězství Lokomotivy. Józsa neproměnil penaltu, a přece vstřelil čtyři góly [online]. archiv.ucl.cas.cz, 22. 3. 1976. Dostupné online.
  13. ↑ Úspech dunajskostredského futbalu. ŠPORT, jún 1980, roč. XXXII., čís. 142, s. 5.
  14. ↑ Finále fotbalového turnaje v Rabatu. ČSSR-Rumunsko 1:3 (1:2) [online]. archiv.ucl.cas.cz, 16. 8. 1977. Dostupné online.
  15. ↑ FC Turín-ČSSR 3:1 [online]. archiv.ucl.cas.cz, 22. 8. 1977. Dostupné online.
  16. ↑ Kanonier Józsa rozhodol. ŠPORT, máj 1977, roč. XXX., čís. 121, s. 6.
  17. ↑ Pod taktovkou "veteránov". TIP, jún 1977, roč. IX., čís. 23, s. 12.
  18. ↑ Reprezentácia bez Józsu?. ŠPORT, november 1977, roč. XXX., čís. 266, s. 2.
  19. ↑ Žiada sa citlivejší prístup. TIP, november 1977, roč. IX., čís. 48, s. 4.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Józsa&oldid=8163479“