Ladislav Macho (vedec)

Ladislav Macho
slovenský vedec, endokrinológ a kozmický fyziológ
Osobné informácie
Narodenie	19. august 1930
	Modra, Československo
Úmrtie	22. august 2024 (94 rokov)
Národnosť	slovenská
Alma mater	Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zamestnanie	vedecko-výskumný pracovník, predseda SAV
Dielo
Žánre	vedecká literatúra
Obdobie	20./21. storočie
Témy	endokrinológia, kozmická fyziológia
Literárny portál  Slovenský portál  Biografický portál

MUDr. Ladislav Macho DrSc. (* 19. august 1930, Modra – † 22. august 2024) bol slovenský vedec, endokrinológ a kozmický fyziológ. V rokoch 1990 až 1992 bol predsedom Slovenskej akadémie vied.

Bol členom viacerých medzinárodných vedeckých spoločností. Patril medzi zakladateľov časopisu International Journal of Gravitational Physiology.

Za jeho prácu mu prezident Slovenskej republiky, Ivan Gašparovič, udelil v roku 2012 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Život

Narodil sa v roku 1930 v Modre. Študoval na gymnáziách v Modre a v Bratislave, kde aj v roku 1949 zmaturoval. Vysokoškolské štúdium absolvoval s vyznamenaním „sub summis auspiciis“ na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pracoval na Ústave experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied (dnes je súčasťou Biomedicínskeho centra SAV), kde pôsobil ako vedecký výskumník. V rokoch 1965 až 1971 bol vedúcim oddelenia endokrinológie vývoja a v rokov 1971 až 1995 riaditeľom ústavu. V roku 1962 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.), kandidátsku prácu napísal na tému „Zásah hormónov štítnej žľazy do regulácie metabolizmu glycidov“. Titul doktora vied (DrSc.) získal v roku 1976 po obhajobe práce na tému „Vplyv vonkajších zásahov na vývoj funkcie nadobličiek a štítnej žľazy v ontogenéze“. Od roku 1981 bol korešpondujúcim členom Československej akadémie vied (ČSAV). V rokoch 1983 až 1985 pôsobil ako poradca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Medzinárodný program o chemickej bezpečnosti so zreteľom na zdravotné riziká u detí. V roku 1986 bol prijatý do Medzinárodnej astronautickej akadémie (IAA), v ktorej bol tiež v rokoch 1989 až 1997 členom predsedníctva. Riadnym akademikom Slovenskej akadémie vied sa stal v roku 1987, o rok neskôr bol prijatý ako riadny člen ČSAV.

V rokoch 1987 až 1992 bol členom predsedníctva SAV a pôsobil aj ako člen prezídia Československej akadémie vied, ktorého podpredsedom bol v rokoch 1990 až 1992. V rokoch 1990 až 1992 bol predsedom Slovenskej akadémie vied a v rokoch 1983 až 1990 podpredsedom Československej komisie pre spoluprácu vo výskume a mierovom využívaní kozmického priestoru – programu Interkozmos. V rokoch 1991 až 1992 bol členom Rady vlády novovzniknutej Slovenskej republiky pre vedu a výskum a bol tiež členom Vedeckej rady Univerzity Komenského (1990 až 1992).

V roku 1992 bol zvolený za člena medzinárodnej spoločnosti Academia Europea Scientiarum et Artium a v roku 2003 za člena Učenej spoločnosti Slovenska.

Zomrel 22. augusta 2024. Jeho pohreb sa uskutočnil 27. augusta v bratislavskom krematóriu.

Dielo

Vo svojej vedeckej práci sa Macho zameral predovšetkým na výskum funkcie endokrinného systému počas vývinového procesu organizmu. Medzi jeho najdôležitejšie výsledky patrí dôkaz o existencii kritických periód vo vývoji funkcie endokrinných žliaz počas ontogenézy cicavcov. Okrem toho poskytol aj experimentálne dôkazy o následkoch nepriaznivých zásahov v ranej ontogenéze na funkciu endokrinných žliaz a účinky hormónov na metabolizmus látok v dospelosti. Podieľal sa výskume prítomnosti hormónov v materskom mlieku cicavcov a ich výskume ich významu pre vývoj funkcie endokrinných žliaz mláďat. Jeho originálne výsledky viedli k objasneniu zmien hormonálnej regulácie a receptorov hormónov po vystavení živočíšneho organizmu podvýžive, prekrmovaniu či stresovej záťaži.

Od roku 1975 sa zúčastnil sledovania účinkov podmienok kozmických letov, predovšetkým stavu mikrogravitácie na endokrinné a metabolické funkcie u živočíchov. Skúmal pôsobenie kozmických letov na malé zvieratá vypestované pod jeho vedením v Slovenskej akadémii vied.

Publikoval najmenej 226 prác, prevažne v zahraničných časopisoch. Bol citovaný takmer v dvetisíc prácach.

Výber

• MACHO, L.: Development of thyroid and adrenal function during ontogenesis. Veda, Bratislava, 1979.
• MACHO, L., SAFFRAN, M.: Metabolism of fatty acids in the rat adrenal gland. Endocrinology, 81, 1967, p. 179 – 85.
• ŠTRBÁK, V., et al.: Thyroxine content in mother milk and regulation of thyroid function of suckling rats. Endocrinologia Experimentalis, 8, 1974, p. 59 – 69.
• ŠTRBÁK, V. et al.: Four week ethanol intake decreases food and body weight but does not affect plasma leptin, corticosterone and insulin levels in pubertal rats. Metabolism: Clinical and Experimental. 47, 1998, p. 1269 – 1273.
• MACHO, L., et al.: Effects of real and simulated microgravity on reponse of sympathoadrenal system to various stress stimuli. Annals of the New York Academy of Sciences, 1018, 2004, p. 550 – 561.

Ocenenia

Jeho vedecké výsledky a práca boli ocenené mnohými vyznamenaniami:

• Cena Medzinárodnej astronautickej akadémie za vedecké prínosy v oblasti kozmickej biológie (1993)
• Medaila J. A. Gagarina, vyznamenanie Medzinárodnej federácie kozmonautov za originálne poznatky o reakcii ľudského organizmu na podmienky kozmických letov (1980)
• Cena SAV za výskum endokrinných funkcií vo vývoji (1974)
• Cena SAV za popularizáciu vedy (1999)
• Štátna cena za vedecký prínos vo vývojovej endokrinológii (1978)
• Zlatá plaketa ČSAV Za zásluhy o vedu ľudstva (1990)
• Zlatá medaila SAV (1990)
• Medaila SAV za podporu vedy (2010)
• Zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti (1990)
• Medaila J. A. Komenského (1992)
• Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2012)