Ladislav Škultéty-Gabriš
| Ladislav Škultéty-Gabriš | |
| uhorský vojak | |
 | |
| Narodenie | 27. jún 1738 Mojtín, vtedy Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. august 1831 (93 rokov) Sânnicolau Mic, Rumunsko, vtedy Uhorsko |
| Profesia | husár |
| Aktívne roky | 1750 – 1831 |
| Odkazy | |
| Commons |  Ladislav Škultéty-Gabriš |
Ladislav Škultéty-Gabriš alebo Ladislav Škultéty-Gábriš (* 27. jún 1738, Mojtín, vtedy Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie – † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť Aradu], Rumunsko) bol uhorský vojak habsburskej armády, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie vojenstva sveta.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa 27. júna roku 1738 v Mojtíne. Už ako 12-ročný sa v roku 1750 stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom pluku. Jeho vojenská kariéra sa začala počas sedemročnej vojny. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku 1775 sa stal vicekaprálom, v roku 1778 kaprálom. V roku 1790 bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov 1787 až 1791 sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do Ruska. Ladislav Škultéty-Gabriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína[1] v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763) a pri obliehaní Belehradu (v rokoch 1789 - 1790). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde.[1] Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii. Zomrel v Arade, kde bol aj pochovaný. V roku 2006 boli jeho pozostatky prevezené do rodnej obce, kde má postavený aj pamätník. Jeho výnimočnosť nebola len v tom, že bol najdlhšie slúžiacim vojakom na svete, ale najmä v tom, že celý svoj majetok, ktorý mu darovala cisárovná Mária Terézia, venoval rodnej obci.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b ŠKULTÉTY-GABRIŠ, Ladislav. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 476.
- ↑ Vojaka L. Š. Gabriša si uctia 480-kilometrovou jazdou na koňoch [online]. TASR, 15.7.2021, [cit. 2021-10-09]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Škultéty-Gabriš
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Škultéty-Gábriš, Ladislav. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 791 s. S. 711.
- Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš
- DANGL, Vojtech; SEGEŠ, Vladimír. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok III 1711 – 1914. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 241 s. ISBN 80-88842-02-6. S. 48.
- MARTIŠ, Ján. Cisársky večný vojak. 1. vyd. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1970. 218 s. (Rozkvet; zv. 70.) [beletristické spracovanie životných osudov Ladislava Škultétyho-Gábriša]
- SKALA, Harald. Slávne časy cisárskej jazdy v 17. - 19. storočí. 1. vyd. Prešov : Universum, 2005. 371 s. ISBN 80-89046-25-8. S. 308-310.
- SEGEŠ, Vladimír. Najstarší vojak na svete. Obrana, 2005, roč. 13, čís. 2, s. 17. Dostupné online [cit. 2015-07-20]. ISSN 1336-1910.
- SEGEŠ, Vladimír. Legendárny husár Ladislav Škultéty-Gabriš a jeho doba. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2021. 243 s. ISBN 978-80-89523-75-7
- KRÁĽ, Milan. V Mojtíne pochovali večného vojaka [online]. Bratislava: Pravda, 28.06.2013, [cit. 2015-07-20]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Podskalie; pokrstený ako Ladislaus Gabrizech
- Cisársky večný vojak je v Mojtíne