Lakšárska Nová Ves
| Lakšárska Nová Ves | |||
| obec | |||
 Kostol sv. Vavrinca diakona
| |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj | ||
| Okres | Senica | ||
| Región | Záhorie | ||
| Vodné toky | Lakšársky potok, Šaštínsky potok | ||
| Nadmorská výška | 233 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°34′40″S 17°11′00″V / 48,577778°S 17,183333°V | ||
| Rozloha | 36,93 km² (3 693 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 1 129 (31. 12. 2021) [2] | ||
| Hustota | 30,57 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1296 | ||
| Starosta | Oľga Procházková[3] (nezávislá) | ||
| PSČ | 908 76 | ||
| ŠÚJ | 504521 | ||
| EČV (do r. 2022) | SE | ||
| Tel. predvoľba | +421-34 | ||
  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa obce
| |||
| Wikimedia Commons: Lakšárska Nová Ves | |||
| Webová stránka: laksarskanovaves.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Lakšárskonovovešťan[4]
| |||
Lakšárska Nová Ves je obec na Slovensku v okrese Senica.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
Do písaných dejín obec vstúpila v roku 1392 donačnou listinou uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorou dal do zálohy početné majetky na Záhorí Stiborovi zo Stiboríc, vernému vojvodovi poľského pôvodu, v tom čase župana bratislavského kominátu.
Stibor touto listinou získal okrem iného aj viacero hradov. Medzi nimi bol aj kráľovský hrad Holíč, patriaci medzi najväčšie kráľovské majetky na Záhorí s rozlohou od Skalice na severe po Lakšársku Novú Ves na juhu, a ďalšie hrady, medzi ktoré patril i hrad Ostrý Kameň, pod správu ktorého obec zaznamenaná ako Allaxar (Lakšárska Nová Ves) neskôr patrila.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vznikol pravdepodobne odvodením od pomenovania potoku Lakšár, ktorý pramení na okraji obce – pod Cigánskym vŕškom. Slovíčko Lakšár je maďarského pôvodu a Slováci ho prebrali od Sikulov resp. Maďarov. Vyskytuje sa v ňom slovo „láp“ čo znamená plytký močiar. Z „láp“-u si obyvatelia pravdepodobne odvodili „lák“.
Vývin názvu obce Ako obec sa začala spomínať v donačnej listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1392 pod názvom Allaxar. Názov obce sa menil v závislosti na obdobie, jazyka oblasti a rôznych faktorov. No podstata pomenovania zostáva takmer nezmenená.
- 1598 - Laxar Nowa Wes a Laxar Nowa Villa
- 1627 - Uyfalu, Nova Villa, pomenovanie z cirkevnej vizitácie
- 1773 - Laxar – Ujfalu, Laxar – Neüdorf
- 1788 - Laksar-Neo Willa, pomenovanie z farského dokumentu (Visitatio Canonica Jos. Batthyányi)
- 1804 - Laxar Újfalú (Neudorf), pochádza z 1. listu "Generálnej mapy Uhorského kráľovstva"
- 1808 - Laxár, Újfalu, Neovilla, Laxar – Neudorf
- 1863-1913 - Laksárújfalu, pochádza z cirkevnej matriky (maďarský názov)
- 1894 - Novavillensis, Nova Vesz (Nova Vetz), pochádza zo zoznamu farností a farárov ostrihomskej arcidiecézy
- 1920 - Lakšárska Nová Ves, oficiálny názov obce až do súčasnosti
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1729-1730. Stojí na mieste staršej stavby z roku 1618, z ktorej sa dochoval fortifikačný múr so štrbinovým strieľňami z konca 17. storočia. Presbytérium kostola je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu neogotické a neorenesančné zariadenie. Z pôvodného barokového zariadenia sa dochovali vyrezávané lavice.[5] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
- Kaplnka sv. Šimona a Júdu, jednoduchá stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou z roku 1754.[6] Fasády kaplnky sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami.
- Zvonica v časti Mikulášov, murovaná stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou z druhej polovice 18. storočia.[7] Zvonica má hladké fasády, rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené.
Kostol sv. Vavrinca diakona
Detail veže
Nika so sochou patróna
Kaplnka sv. Šimona a Júdu
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Jozef Žák-Marušiak (* 1885 - † 1969), diplomat, scenárista, autor scenára k filmu Jánošík bratov Siakeľovcov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Lakšárskonovovešťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Lakšárska Nová Ves - Kostol sv. Vavrinca diakona [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Historické pamiatky [online]. Oficiálne stránky obce Lakšárska Nová Ves. Dostupné online.
- ↑ Zvonice v okrese Senica [online]. Krížom.krážom. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lakšárska Nová Ves
Commons ponúka multimediálne súbory na tému