Lamia (mytológia)

Lamia (starogr. Λάμια – Lámia) bola v starovekej gréckej mytológii príšerou požierajúcou deti a v neskoršej tradícii bola považovaná za typ ducha nočného strašenia, resp. „daimóna“.

V prvých mýtoch bola Lamia krásnou kráľovnou starovekej Líbye, ktorá mala pomer so Zeusom a porodila mu deti. Keď sa o tom dozvedela, Zeusova manželka Héra okradla Lamiu o jej deti, buď ich uniesla a ukryla, priamo zabila, alebo prinútila Lamiu, aby ich zabila.^[1] Strata jej detí priviedla Lamiu k šialenstvu a začala loviť a požierať deti iných.^[2] Buď kvôli svojej úzkosti alebo jej kanibalizmu sa Lamia premenila na strašné stvorenie. Zeus obdaril Lamiu silou proroctva a schopnosťou vybrať a znova vložiť oči, možno preto, že ju Hera prekliala nespavosťou alebo neschopnosťou zavrieť oči.^[3]

Lamiai (starogr. λάμιαι – lámiai) sa tiež stal typom fantómky, synonymom pre empusy, ktoré zvádzali mladých mužov, aby uspokojili svoj sexuálny apetít a potom sa živili ich mäsom. Správa o porážke lamie-zvodkyne Apollóniom z Tyrany inšpirovala báseň Lamia od Johna Keatsa.

Lamii boli pripisované hadovité vlastnosti, o ktorých sa niektorí komentátori domnievajú, že ich možno pevne vystopovať k mytológii zo staroveku; v starovekých textoch našli analógy, ktoré by mohli byť označené ako lamiai, čo sú napoly hadie bytosti. Patria sem napoly ženy, napoly hadie šelmy z „líbyjského mýtu“, ktoré rozprával Dio Chrysostom, a monštrum, ktoré Apolón poslal do Argosu, aby pomstil Psamathé, dcére kráľa Krotópa.

V predchádzajúcich storočiach bola Lamia používaná v Grécku ako strašidlo na vystrašenie detí k poslušnosti, podobne ako rodičia v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike používali Coco.

Referencie

↑ Diodorus Siculus (fl. 1. storočie pred Kr.), Library of History XX.41, citované v OGDEN, Daniel. 10 Lamia, Slain by Eurybatus and Others. Dragons, Serpents, and Slayers in the Classical and Early Christian Worlds: A Sourcebook. Oxford University Press, 2013-05-30. s. 98. ISBN 9780199925117. ISBN 0199323747.
↑ Duris zo Samosu (d. 280 pred Kr.), Libyca, citované v OGDEN, Daniel. 10 Lamia, Slain by Eurybatus and Others. Dragons, Serpents, and Slayers in the Classical and Early Christian Worlds: A Sourcebook. Oxford University Press, 2013-05-30. s. 98. ISBN 9780199925117. ISBN 0199323747.
↑ BELL, Robert E. Women of Classical Mythology: A Biographical Dictionary (New York: Oxford UP, 1991), heslo „Lamia“ (zdroje: Diodorus Siculus 22.41; Suidas „Lamia“; Plutarch „On Being a Busy-Body“ 2; Scholiast on Aristophanes' Peace 757; Eustathius on Odyssey 1714).

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lamia na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

[diodorus-1] Diodorus Siculus (fl. 1. storočie pred Kr.), Library of History XX.41, citované v OGDEN, Daniel. 10 Lamia, Slain by Eurybatus and Others. Dragons, Serpents, and Slayers in the Classical and Early Christian Worlds: A Sourcebook. Oxford University Press, 2013-05-30. s. 98. ISBN 9780199925117. ISBN 0199323747.

[2] Duris zo Samosu (d. 280 pred Kr.), Libyca, citované v OGDEN, Daniel. 10 Lamia, Slain by Eurybatus and Others. Dragons, Serpents, and Slayers in the Classical and Early Christian Worlds: A Sourcebook. Oxford University Press, 2013-05-30. s. 98. ISBN 9780199925117. ISBN 0199323747.

[3] BELL, Robert E. Women of Classical Mythology: A Biographical Dictionary (New York: Oxford UP, 1991), heslo „Lamia“ (zdroje: Diodorus Siculus 22.41; Suidas „Lamia“; Plutarch „On Being a Busy-Body“ 2; Scholiast on Aristophanes' Peace 757; Eustathius on Odyssey 1714).

[1]

[2]

[3]