Preskočiť na obsah

Latgalci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Územie Latgalov (najsevernejšie zo všetkých baltských kmeňov) v 12. storočí
Dejiny Lotyšska
Rytier Rádu mečových bratov

Latgalci alebo Latgali alebo Letgalovia sú etnografická skupina Lotyšov.

Ich pôvod je málo známy. V 5. a 6. storočí žili vo východnej časti dnešného Vidzeme, na pravom brehu Daugavy, na sever od Selov a neskôr takmer na celom území tohto regiónu.[1]

Prvýkrát sa ich meno spomína v Rižskej kronike v 11.  12. storočí. Po celom ich území obyvatelia vytvorili malé štátiky typu kniežatstva, z ktorých najväčšie boli štáty Ersika, Konknese a Talava. Keďže sa územie Latgalov nachádzalo na strete obchodných ciest do Ruska, boli povinní platiť daň polackým a pskovským kniežatám.[2]

Politické rozdelenie viedlo k odlišnému vývoju Livónska a Latgalska v rokoch 15621917.[3]

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Latgalci sa na rozdiel od ostatných Lotyšov vyvíjali na území, ktoré patrilo k Poľsko-litovskej únii, preto zostali verní rímskokatolíckej viere. Aj dnes sa líšia od prevažne luteránskych Lotyšov svojím rímskokatolíckym náboženstvom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Humanities and Social Sciences: Latvia. [s.l.] : University of Latvia, 2006. Dostupné online. S. 24. (po anglicky)
  2. PLAKANS, Andrejs. A Concise History of the Baltic States. [s.l.] : Cambridge University Press, 2011-02-24. Dostupné online. ISBN 9780521833721. S. 32. (po anglicky)
  3. Edgars Cakuls. Lettgallen – der unbekannte Südosten Lettlands. Regensburg : Pustet, 2009. Dostupné online. (po nemecky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]