Latgalci

	Dejiny Lotyšska;
	Jantárová cesta (história); Varjagovia; Livónsko; Kurlandia; Zemgalovia; Selovia; Latgalsko;
	Rád mečových bratov; Bitka pri jazere Durbe; Terra Mariana; Hanza; Livónska vojna (1558–1582/1583);
	Kurlandské a Zemgalské kniežatstvo; Zadaugavské vojvodstvo; Poľsko-švédska vojna (1600 - 1629); Severná vojna; Prvá svetová vojna;
	Lotyšská republika (1918-1940); Pakt Ribbentrop-Molotov; Druhá svetová vojna; Lotyšská SSR Lesní bratia (1944-1953); ; Lotyšská republika (1990-);

Latgalci alebo Latgali alebo Letgalovia sú etnografická skupina Lotyšov.

Pôvodne žili na pravom brehu Daugavy, na sever od Selov. Prvýkrát sa ich meno spomína v Rižskej kronike v 11. – 12. storočí. Po celom ich území obyvatelia vytvorili malé štátiky typu kniežatstva, z ktorých najväčšie boli štáty Ersika, Konknese a Talava. Keďže sa územie Latgalov nachádzalo na strete obchodných ciest do Ruska, boli povinní platiť daň polackým a pskovským kniežatám.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Latgalci sa na rozdiel od ostatných Lotyšov vyvíjali na území, ktoré patrilo k Poľsko-litovskej únii, preto zostali verní rímskokatolíckej viere. Aj dnes sa líšia od prevažne luteránskych Lotyšov svojím rímskokatolíckym náboženstvom.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.