Luž
O chránenom území pozri Luž (prírodná rezervácia).| Luž (Lausche) | |
| vrch | |
 | |
| Štáty |  Česko,  Nemecko
|
|---|---|
| Regióny | Liberecký kraj, Sasko |
| Okres | Česká Lípa |
| Obec | Horní Světlá |
| Pohorie | Lužické hory |
| Poloha | Jedlovský hřbet |
| - výška | 793 m n. m. |
| - súradnice | 50°50′56″S 14°38′49″V / 50,8488889°S 14,6469444°V |
| Geologické zloženie | znelec |
  Poloha v rámci Česka
| |
| Wikimedia Commons: Luž/Lausche | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Luž (793 m n. m.) (nem. Lausche), je výrazný znelcový hraničný vrch, dominanta Lužických hôr. Česká časť vrchu leží v severnej časti okresu Česká Lípa v Libereckom kraji a prístup uľahčujú z oboch strán vedúce turistické chodníky. Vrcholová časť je chránená ako prírodná rezervácia.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Leží v katastrálnom území obce Horní Světlá, priamo na česko-nemeckej hranici v severnej časti okresu Česká Lípa a celého Česka, medzi obcou Horní Svetlá na českej a Waltersdorf na saskej strane. Je najvyšším vrchom Lužických hôr, Lužice a v Nemecku najvyšším vrchom východne od Labe. V geomorfologickom členení patrí do Lužického hřbetu (IVA-2A) a okrsku Jedlovský hřbet (IVA-2A-a).[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Najstarší doložený názov vrchu pochádza z roku 1538, kedy sa mu hovorilo Spitzberg (Špičák). Obyvatelia nemeckého Waltersdorfu však vrch nazývali Mittagsberg (Obedná hora) - pri výhľade z ich dediny bývalo totiž slnko priamo nad vrcholom.[2] Nemecký názov Lausche je známy od roku 1631, český názov Luž bol použitý až v roku 1909 Josefom Kafkom v jeho ilustrovanom sprievodcovi po Čechách.[3]
Prírodná rezervácia[upraviť | upraviť zdroj]
Vo vrcholovej časti je vrch porastený pralesnými porastom, nižšie sa vyskytuje buk, javor a smrek. Smrekové lesy pri južnom úpätí boli poničené exhalátmi a po roku 1970 z väčšej časti vyrúbané. Botanický prieskum v roku 1998 potvrdil rad cenných druhov rastlín i mnohých živočíchov. To bolo dôvodom snahy ekológov túto časť vrchu ochrániť.
Prírodná rezervácia Luž bola vyhlásená Správou CHKO Lužické hory v septembri 2011 s platnosťou od 1. októbra 2011.
Z histórie[upraviť | upraviť zdroj]
Dochované hraničné kamene zo 16. a 17. storočia sú dôkazom, že cez vrchol viedla historická hranica medzi Čechami a Lužicou. V roku 1823 na vrchole nechal Karel Friedrich Mathäus z Waltersdorfu postaviť drevený hostinec, ktorý postupne rozširoval a kde v roku 1833 doplnil aj malú rozhľadňu. Nová priestrannejšia budova (tzv. Lauscha Baude) bola postavená až v roku 1882 zásluhou saských spolkov. Stala sa kuriozitou, pretože ju hraničná čiara rozdeľovala na časť nemeckú a rakúsku.[4] Priamo uprostred na streche bola vybudovaná 10 metrov vysoká rozhľadňa. Boli tu aj dve poštové schránky a tak si turisti museli dať pozor, aby svoj list vhodili do správnej schránky.[5]
Chata na Luži bola obľúbeným výletným miestom aj za doby prvej Česko-Slovenskej republiky a posledný majiteľ ju prevádzkoval až do konca 2. svetovej vojny[6]. 8. januára 1946 chata vyhorela (pravdepodobne bola úmyselne zapálená). Neskôr vzniklo niekoľko plánov na výstavbu novej chaty, ale žiadny z nich nebol nikdy realizovaný.[4]
Na vrchu bola nelegálna stanica svetelného telegrafu, cez ktorý sa posielali čísla kedysi obľúbenej stávkovej hry Lotynka zo Žitavy ďalej na Prahu.[7] Majiteľ chaty bol za svoje nelegálne počínanie uväznený.[8]
Na vrchole sú dnes len zvyšky pôvodnej vyhorenej chaty (upravené ako vyhliadková terasa) a neveľký retranslačný stožiar na nemeckej strane. Na vrchol vedie z juhu Česká cesta, upravená pre cisára Ferdinanda V., ktorý podnikal zo svojich Zakúp do okolia početné výlety. Zo severu vedie na vrch Lužická cesta. Vrcholová návštevná kniha zaznamenáva ročne 10 000 návštevníkov, prevažne z Nemecka.[5]
Zázemie pre šport a turistov[upraviť | upraviť zdroj]
Občerstvenie a ubytovanie dnes zabezpečujú Chata pod Luží a susedná Lužická bouda v areáli Horní Světlá - Myslivna, približne 1 km juhovýchodne od vrcholu. Odtiaľ vedie na vrchol červeno značená turistická trasa.[9] V okolí sú vhodné bežecké terény (bežecká trasa Lužické hřbet - Lauschekammweg; na českej strane letná červená diaľková turistická trasa E3 a zimná oranžová značka, na strane SRN sa jedná o modrú turistickú značku). Udržiavané sú spoločnými silami nemeckou (Waltersdorf) i českou turistickou verejnosťou.
Na nemeckej strane na severnom svahu vrchu bývala obtiažna, čierna zjazdovka s lyžiarskym vlekom; v súčasnosti je v prevádzke menšia zjazdovka vo Waltersdorfwache, v jej spodnej časti, v nadmorskej výške cca 600 m n. m.
Výhľad[upraviť | upraviť zdroj]
Z vrcholovej plošiny, prístupnej z českej aj nemeckej strany, je kruhový rozhľad na územie od Krušných hôr a Děčínského Snežníka cez České středohoří, Vlhošť v Ralskej pahorkatine, hrady Ralsko, Bezděz a Trosky až po Ještěd, Jizerské hory a vrcholky Krkonôš. Pozorovať možno mestá a vrchy Šluknovského výbežku a Hornej Lužice v Nemecku, výhľad k východu dnes sťažujú vyrastené stromy.[5]
-
Pohľad z Luža na Klíč a Nový Bor -
Luž v zime -
Z vrcholu Luža -
Pohľad na Jedlovú -
Nemecká hraničná obec Waltersdorf -
Luž v máji -
Luž v zime -
Na vrchole Luža
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HOLEČEK, Milan. Lužické hory. Praha : Olympia, 2004. ISBN 80-7033-832-6. Kapitola Všeobecná část, s. 18.
- ↑ PODHORSKÝ, Marek. Liberecký kraj. Praha : freytag&berndt, 2002. ISBN 80-7316-032-3. Kapitola Českolipsko, s. 26.
- ↑ Turista, 1/2008, str. 10.
- ↑ a b http://www.luzicke-hory.cz/mista/index. php? pg = zmluzhc
- ↑ a b c RŮŽIČKA, Jiří; JORDÁKOVÁ, Jana. Lužické hory do kapsy. Praha : KMa s.r.o., 2006. ISBN 80-7309-328-6. Kapitola Luž, s. 116.
- ↑ Turista, 1/2008, str. 11.
- ↑ Liberecký kraj - Českolipsko, str. 26
- ↑ Lužické hory do vrecka, str .116
- ↑ Mapa Lužické hory č. 14. 6. vydanie. vyd. Praha : Trasa, 2010. ISBN 978-80-7324-289-3.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luž
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Luž na českej Wikipédii.