Legalizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Legalizmus[1] alebo fa-ťia (zákonodarcovia) bol jeden z hlavných myšlienkových prúdov v starej Číne, ktorý bol odporcom konfucianizmu, a podľa ktorého prirodzené zákony (tao) určujú vývin vecí, pričom aj ľudská spoločnosť musí mať vlastné zákony (fa), ktoré by boli pre ľudí kritériom ich konania. Tieto zákony sú hlavným nástrojom štátu v boji za upevnenie moci a rozkvet krajiny.[2]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. čínska filozofia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 122-123.
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 221 – 235.
  • KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 167 – 179.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Legalizmus