Leishmanióza

kožná leishmanióza

Leishmanióza je infekčné ochorenie vyvolané jednobunkovým bičíkovcom, prvokom leishmánia, pričom pre človeka sú patogénne viaceré druhy leishmánií: Leishmania donovani (spôsobuje viscerálnu leishmaniózu, nazývanú tiež kala-azar), Leishmania tropica, Leishmania major (spôsobuje kožnú leishmaniózu), Leishmania braziliensis (spôsobuje juhoamerickú mukokutánnu leishmaniózu). Leishmánie sú prenášané vektorom, ktorým je samica komára rodu Phlebotomus. Leishmánie infikujú makrofágy a prežívajú a rozmnožujú sa v ich fagolyzozómoch. Po zániku makrofága sa leishmánie dostávajú von z bunky a infikujú ďalšie makrofágy. Predpokladá sa, že leishmaniózou trpí až 12 miliónov ľudí.

Liečba leishmaniózy

Phlebotomus pappatasi

Liečba leishmaniózy je dlhodobá a pomalá s mnohými výraznými nežiaducimi účinkami. Ako základné liečivá sa používajú antiprotozoiká, ktorými sú zlúčeniny päťmocného antimónu, ktoré boli zavedené do praxe v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Tieto liečivá sa podávajú intravenózne alebo intramuskulárne. Stiboglukonát sodný a meglumín antimonát sa považujú za najbezpečnejšie zlúčeniny päťmocného antimónu z farmakokinetických dôvodov (rýchlo sa vylučujú obličkami). Terapia je však trvá až štyri mesiace a prejavia sa ich toxické účinky: vyvolávajú poškodenie pankreasu, obličiek a srdca.

Stiboglukonát sodný

Stiboglukonát sodný (tiež natrium-stiboglukonát, nátriumantimónglukonát) je trisodná soľ komplexnej zlúčeniny, ktorá vzniká reakciou kyseliny glukónovej a kyseliny antimoničnej. Stiboglukonát sodný zasahuje do energetického metabolizmu vývojových štádiá leishmánii: amastigo: tie majú špeciálne organely nazývané glykozómy, čo sú peroxizómy, ktoré obsahujú enzýmy glykolýzy a β-oxidácie. Výsledkom pôsobenia je zastavenie glykolýzy, zníženie tvorby ATP a GTP. Ďalším mechanizmom účinku je väzba päťmocného antimónu na tiolové skupiny proteínov, čím sú inhibované. Stiboglukonát sodný je liekom voľby u leishmaniózy.

Meglumín antimonát

Meglumín antimonát (tiež meglumíniumantimonát) je komplexná zlúčenina antimónu, ktorej ligand tvorí aminopolyol.

Pentamidín

Pentamidín je antiprotozoikum, ktoré je účinné proti viscerálnej leishmanióze a mukokutánnej leishmanióze. Pentamidín je liečivo zo skupiny aromatických diamidínov, ktorý má však závažné vedľajšie účinky, preto sa používa až po zlyhaní terapie liečivami založenými na päťmocnom antimóne. Nežiaduce účinky zahrňujú bolesti hlavy, zvracanie, bolesť v mieste vpichu, sterilný absces. Rýchle intravenózne podanie môže spôsobiť hypotenziu a relexnú tychykardiu, ďalej sa pozorovala hypoglykémia a hyperglykémia, kvôli ktorým nie je možné použiť pentamidín u diabetikov.

Amfotericín B

Amfotericín B je v niektorých krajinách schválený proti leishmanióze. Ide o polyénové antibiotikum, ktoré je známe ako antimykotikum.

Miltefosín

Miltefosín je alkylfosfolipid, ktorý sa osvedčil v terpaii viscerálnej leishmanióze a pod komerčným názvom Impavido bol schválený v Indii a pracuje sa na schválení v ostatných krajinách. Miltefosín je možné podávať perorálne, má nežiaduce účinky nazo strany tráciacej sástavy.

Paromomycín

Paromomycín je aminoglykozid, ktorý účinkuje podobne ako neomycín. Pôsobí len vo vnútri čreva. Bola preukázaná účinnosť paromomycínu proti viscerálnej a kožnej leishmanióze.

• 
  stiboglukonát sodný
• 
  meglumín antimonát
• 
  pentamidín
• 
  miltefosín
• 
  paromomycín
• 
  amfotericín B

Klinické formy ľudskej leishmaniózy

Kala azar

Kožná leishmanióza

Kala azar (sanskrit, v hindčine znamená čierna horúčka, čierna choroba), tiež viscerálna leishmanióza, je typ leishmaniózy spôsobenej Leishmania donovani, resp. Leishmania chagasi alebo Leishmania infantum, ktorá je najnebezpečnejšou formou leishmaniózy. V priebehu infekcie dochádza ku poškodeniu buniek retikuloendoteliálneho systému, čo sa prejaví horúčkou, zväčšením pečene, obličiek a generalizovnou lymfadenopatiou, anémiou, leukopéniou a kachexiou. Ide o život ohrozujúce ochorenie, ktoré ukončuje život človeka smrťou na interkurentnú infekciu.

Kožná leishmanióza

Kožná leishmanióza je typ leishmaniózy spôsobene Leishmania major, ďalej Leishmania tropica, Leishmania mexicana, Leishmania aethiopica. Prejavuje sa tvorbou vredov v mieste poštípania komárom: často na tvári, kde vznikajú vredy, ktoré sa hoja na znetvorujúce jazvy. Kožná lieshmanióza nie je smrteľné ochorenie.

Juhoamerická mukokutánna leishmanióza

Juhoamerická mukokutánna leishmanióza (tiež kožno-slizničná leishmanióza) sa vyskytuje v pralesoch Strednej a Južnej Ameriky. V priebehu ochorenia dochádza ku poškodeniu kože a deštrukcii chrupiek v oblasti tváre. Je spôsobená druhmi Leishmania braziliensis a Leishmania guaynensis.

Životný cyklus leishmánií

Životný cyklus Leishmania spp.

Leishmanióza sa prenáša poštípaním infikovaných samíc Phlebotomus, ktoré prenášajú infekčné štádium (t. j. promastigoty) zo svojich slín počas cicania krvi (1). Promastigoty, ktoré sa dostanú do bodnej rany, sú fagocytované makrofágmi (2) a inými typmi mononukleárnych fagocytujúcich buniek. Promastigoty sa v týchto bunkách transformujú do tkanivového štádia parazita (t.j. amastigoty) (3), ktoré sa jednoduchým delením rozmnožia a infikujú ďalšie mononukleárne fagocytárne bunky (4). Parazit, hostiteľ a ďalšie faktory ovplyvňujú, či sa infekcia stane symptomatickou a či vznikne kožná alebo viscerálna leishmanióza. Samice rodu Phlebotomus sa nakazia požitím infikovaných buniek počas cicania krvi (5, 6). U samíc rodu Phlebotomus sa amastigoty premieňajú na promastigoty, vyvíjajú sa v čreve (7) a migrujú do cicacieho orgánu (8).

Prevencia leishmaniózy

Neexistujú žiadne vakcíny ani lieky na prevenciu leishmaniózy. Najlepším spôsobom, ako zabrániť infekcii, je chrániť sa pred poštípaním komárom Phlebotomus prostredníctvom preventívnych opatrení. Prekonanie lieshmaniózy nezabráni opätovnej infekcii a vývoju klinických príznakov. Preto je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia.

Môžete prijať osobné ochranné opatrenia proti infekcii Leishmania spp. ako napríklad:

• obmedzenie pohybu vonku počas noci,
• nosenie ochranného odevu (dlhý rukáv, dlhé nohavice),
• použitie repelentu proti hmyzu registrovaného EPA na odhalenú pokožku.

Ak nespíte v dobre tienenom alebo klimatizovanom priestore, použite sieťku a zastrčte ju pod matrac. Ak je to možné, použite sieťku na posteľ, ktorá bola nasiaknutá alebo postriekaná insekticídom s obsahom pyretroidov. Rovnaké ošetrenie možno použiť na obrazovky, záclony, plachty a oblečenie (oblečenie by sa malo po piatich praniach ošetriť insekticídom).

Vo všeobecnosti musia byť preventívne a kontrolné opatrenia prispôsobené miestnemu prostrediu a zvyčajne sa ťažko udržiavajú. V niektorých prostrediach môžu byť účinné kontrolné opatrenia proti prenášačom Phlebotomus alebo živočíšnych rezervoárov.

V mnohých geografických oblastiach, kde sa leishmanióza vyskytuje u ľudí, nie sú infikovaní potrební na udržanie cyklu prenosu parazita v prírode; Cyklus udržiavajú hostitelia zvieracích rezervoárov (ako sú hlodavce alebo psy) spolu s pprenášačom Phlebotomus. Napríklad v endemických oblastiach L. infantum slúžia psy ako hlavný rezervoár hostiteľov; kontrolné stratégie pre takéto oblasti sa vyhodnocujú.

V niektorých častiach sveta sú na udržanie cyklu potrební infikovaní ľudia; tento typ prenosu (človek-komár Phlebotomus-človek) sa nazýva antroponotický. Napríklad na indickom subkontinente (Južná Ázia) je prenos L. donovani antroponotický. V takýchto oblastiach môže včasná detekcia a účinná liečba infikovaných osôb slúžiť ako kontrolné opatrenie; suboptimálna liečba môže viesť k rozvoju a šíreniu liekovej rezistencie. Pretože prenos je intra- a peridomiciliárny (skôr ako sylvatický), je vhodné postrekovanie domov insekticídmi so zvyškovým účinkom a používanie sietí s malými okami na postele ošetrené insekticídmi s dlhou životnosťou.