Montreal Canadiens

Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal)
Montreal Canadiens (Canadiens de Montréal)
Konferencia	Východná
Divízia	Atlantická
Založený	1909
História	Montreal Canadiens 1910 – 1917 (NHA) 1917 – súčasnosť (NHL)
Štadión	Bell Centre
Mesto	Montreal, Quebec
Lokálne mediálne pobočky	CJAD (800 AM) RDS CKAC (730 AM)
Farby klubu	modrá, biela a červená
Vlastník	Geoff Molson
Generálny manažér	Kent Hughes
Tréner	Martin St. Louis
Kapitán	Nick Suzuki
Nižšie ligové pobočky	Laval Rocket (AHL) Trois-Rivières Lions (ECHL)
Víťaz Stanley Cupu	24 (1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93)
Víťaz konferencie	8 (1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21)
Víťaz divízie	24 (1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15)
Hokejový portál

Montreal Canadiens (francúzsky: Canadiens de Montréal, doslova „Kanaďania z Montrealu“), oficiálne Club de hockey Canadien (doslova „Kanadský hokejový klub“) a neoficiálne známy ako Habs, je profesionálny hokejový tím so sídlom v Montreale. Canadiens súťažia v National Hockey League (NHL) ako člen Atlantickej divízie vo Východnej konferencii. Od roku 1996 hrá tím svoje domáce zápasy v Bell Centre, pôvodne známom ako Molson Centre. Canadiens predtým hrali v Montreal Forum, ktoré bolo domovom tímu sedem desaťročí a kde vyhrali všetky svoje majstrovstvá Stanley Cupu okrem prvých dvoch.

Canadiens, založený v roku 1909, je najstarším nepretržite fungujúcim profesionálnym hokejovým tímom na svete a jediným existujúcim klubom NHL, ktorý predchádzal založeniu ligy. Canadiens, jeden z najstarších severoamerických profesionálnych športových klubov, má dlhšiu históriu ako všetky ostatné kanadské kluby okrem Toronto Argonauts z Canadian Football League, ako aj všetky americké kluby okrem baseballu a Arizona Cardinals z National Football League. Franšíza je jednou z „Original Six“, tímov, ktoré tvorili NHL od roku 1942 až do rozšírenia v roku 1967. Majstrovská sezóna tímu v rokoch 1992/1993 bola poslednou, v ktorej kanadský tím vyhral Stanley Cup.

Canadiens vyhrali Stanley Cup 24-krát, čo je viac ako akákoľvek iná franšíza, pričom od založenia NHL získali 23 víťazstiev a 22 od roku 1927, kedy sa tímy NHL stali jedinými, ktoré súťažili o Stanley Cup. Canadiens mali tiež najviac majstrovských titulov zo všetkých tímov hlavných severoamerických športových líg, až kým New York Yankees v roku 1999 nevyhrali svoj 25. titul vo World Series.

Názvy

• oficiálny názov: Le Club de Hockey Canadien alebo Club de hockey Canadien, Inc.
• skratka: CHC
• známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens
• logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)
• franc. Les Canadiens de Montréal
• angl. Montreal Canadiens

História

Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette. Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom.

V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.

Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six

Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov.

Tím z roku 1942

Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens. Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby.

1967 – 1986: Expanzia NHL

Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Od roku 1986 – moderná NHL

V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.

Interiér Bell Centre

11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).

Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny

13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera. V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.

Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.

V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.

Symboly klubu

Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder

Aktualizované 18. apríla 2025.

Č.	Nár	Hráč	Poz	Str	Vek	Ang	Miesto narodenia
32		Jacob Fowler	B	L	22	2023	Melbourne, Florida
35		Samuel Montembeault	B	L	29	2021	Bécancour, Quebec
75		Jakub Dobeš	B	L	24	2020	Ostrava, Česko
8		Mike Matheson (A)	O	L	31	2022	Pointe-Claire, Quebec
21		Kaiden Guhle	O	L	23	2020	Edmonton, Alberta
42		Adam Engström	O	L	22	2022	Järna, Švédsko
45		Alexandre Carrier	O	R	29	2024	Quebec City, Quebec
47		Jayden Struble	O	L	24	2019	Cumberland, Rhode Island
48		Lane Hutson	O	L	21	2022	Holland, Michigan
53		Noah Dobson	O	R	25	2025	Summerside, Ostrov princa Eduarda
64		David Reinbacher	O	R	21	2023	Hohenems, Rakúsko
72		Arber Xhekaj	O	L	24	2021	Hamilton, Ontário
14		Nick Suzuki (C)	C	R	26	2018	London, Ontário
15		Alex Newhook	C	L	24	2023	St. John’s, Newfoundland
24		Phillip Danault	C	L	32	2025	Victoriaville, Quebec
71		Jake Evans	C	R	29	2014	Toronto, Ontário
77		Kirby Dach	C	R	24	2022	Fort Saskatchewan, Alberta
90		Joe Veleno	C	L	25	2025	Kirkland, Quebec
91		Oliver Kapanen	C	R	22	2021	Timrå, Švédsko
20		Juraj Slafkovský	LK	L	21	2022	Košice, Slovensko
76		Zachary Bolduc	LK	L	22	2025	Trois-Rivières, Quebec
85		Alexandre Texier	LK	L	26	2025	Saint-Martin-d’Hères, Francúzsko
11		Brendan Gallagher (A)	PK	R	33	2010	Edmonton, Alberta
13		Cole Caufield	PK	R	24	2019	Mosinee, Wisconsin
17		Josh Anderson	PK	R	31	2020	Burlington, Ontário
92		Patrik Laine	PK	R	27	2024	Tampere, Fínsko
93		Ivan Demidov	PK	L	20	2024	Sergijev Posad, Rusko

Sezóny a rekordy

Výsledky

Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty

Sezóna	Z	V	P	PvP	NG	IG	B	TM	Koniec	Play-off
2010/2011	82	44	30	8	216	209	96		2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 (Boston Bruins)
2011/2012	82	31	35	16	212	226	78		5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off
2012/20131	48	29	14	5	149	126	63		1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 (Ottawa Senators)
2013/2014	82	46	28	8	215	204	100		3 z 8., Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige || Prehra vo finále konferencie 2-4 (New York Rangers)
2014/2015	82	50	22	10	221	189	110		1 z 8., Atlantická 2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige || Prehra v druhom kole 2-4 (Tampa Bay Lightning)
2015/2016	82	38	38	6	221	236	82		6 z 8., Atlantická 13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2016/2017	82	47	26	9	226	200	103		1 z 8.,Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige	Prehra v prvom kole 2-4 (New York Rangers)
2017/2018	82	29	40	13	209	264	71		6 z 8.,Atlantická 14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2018/2019	82	44	30	8	249	236	96		4 z 8.,Atlantická 9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2019/20202	71	31	31	9	212	221	71		5 z 8.,Atlantická 13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige	Prehra v prvom kole 2-4 (Philadelphia Flyers)
2020/20213	56	24	21	11	159	168	59		4 z 7.,Severná 18 z 31., V celej Lige	Prehra vo finále o Stanleyho Pohár 1-4 (Tampa Bay Lightning)
2021/2022	82	22	49	11	221	319	55		8 z 8.,Atlantická 16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2022/2023	82	31	45	6	232	307	68		8 z 8.,Atlantická 15 z 16., Východná Konferencia 28 z 32., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off
2023/2024	82	30	36	16	236	289	76		8 z 8.,Atlantická 15 z 16., Východná Konferencia 28 z 32., V celej Lige	Tím sa nekvalifikoval do play-off

¹ Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.

2 _{Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off}

3 _{Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.}

Individuálne rekordy

Kariéra

• Najviac sezón: Henri Richard, 20
• Najviac zápasov: Henri Richard, 1256
• Najviac gólov: Maurice Richard, 544
• Najviac asistencií: Guy Lafleur, 728
• Najviac bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A)
• Najviac trestných minút: Chris Nilan, 2248
• Najviac shutoutov: George Hainsworth, 75

Lídri kanadského bodovania

Poznámka: B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas

Pozícia	Meno	Z	G	A	B	V (min)	B/Z	V (min)/Z
1	Guy Lafleur (PK)	961	518	728	1246	381	1,30	0,40
2	Jean Béliveau (C)	1125	507	712	1219	1029	1,08	0,91
3	Henri Richard (C)	1256	358	688	1046	928	0,83	0,74
4	Maurice Richard (PK)	978	544	421	965	1285	0,99	1,31
5	Larry Robinson (O)	1202	197	686	883	706	0,73	0,59
6	Yvan Cournoyer (PK)	968	428	435	863	255	0,89	0,26
7	Jacques Lemaire (C)	853	366	469	835	217	0,98	0,25
8	Steve Shutt (ĽK)	871	408	368	776	400	0,89	0,46
9	Bernie Geoffrion (PK)	766	371	388	759	636	0,99	0,83
10	Saku Koivu (C)	792	191	450	641	623	0,80	0,00

Sezóna

• Najviac gólov za sezónu: Steve Shutt (1976/1977) a Guy Lafleur (1977/1978), 60
• Najviac presilovkových gólov za sezónu: Yvan Cournoyer (1966/1967), 20
• Najviac asistencií za sezónu: Pete Mahovlich (1974/1975), 82
• Najviac bodov za sezónu: Guy Lafleur (1976/1977), 136
• Najviac trestných minút za sezónu: Chris Nilan (1984/1985), 358
• Najviac bodov za sezónu, obranca: Larry Robinson (1976/1977), 85
• Najviac bodov za sezónu, nováčik: Mats Naslund (1982/1983) a Kjell Dahlin (1985/1986), 71
• Najviac shutoutov za sezónu: George Hainsworth (1928/1929), 22

Vodcovia klubu v histórii

Kapitáni

• Jack Laviolette, 1909 – 1910
• Newsy Lalonde, 1910 – 1911
• Jack Laviolette, 1911 – 1912
• Newsy Lalonde, 1912 – 1913
• Jimmy Gardner, 1913 – 1915
• Howard McNamara, 1915 – 1916
• Newsy Lalonde, 1916 – 1922
• Sprague Cleghorn, 1922 – 1925
• Billy Coutu, 1925 – 1926
• Sylvio Mantha, 1926 – 1932
• George Hainsworth, 1932 – 1933
• Sylvio Mantha, 1933 – 1936
• Albert "Babe" Siebert, 1936 – 1939
• Walter Buswell, 1939 – 1940
• Toe Blake, 1940 – 1948
• Bill Durnan, 1948 (január – apríl)
• Emile Bouchard, 1948 – 1956
• Maurice Richard, 1956 – 1960
• Doug Harvey, 1960 – 1961
• Jean Beliveau, 1961 – 1971
• Henri Richard, 1971 – 1975
• Yvan Cournoyer, 1975 – 1979
• Serge Savard, 1979 – 1981
• Bob Gainey, 1981 – 1989
• Guy Carbonneau & Chris Chelios, 1989 – 1990 (spolu-kapitáni)
• Guy Carbonneau, 1990 – 1994
• Kirk Muller, 1994 – 1995
• Mike Keane, 1995 (apríl – december)
• Pierre Turgeon, 1995 – 1996
• Vincent Damphousse, 1996 – 1999
• Saku Koivu, 1999 – 2009
• Brian Gionta, 2010 – 2014
• Max Pacioretty, 2015 – 2018
• Shea Weber, 2018 – 2022
• Nick Suzuki, 2022 – súčasnosť

Tréneri

• Jean-Baptiste "Jack" Laviolette, 1909 – 1910
• Adolphe Lecours, 1910 – 1911
• Napoleon Dorva, 1911 – 1913
• James Henry "Jimmy" Gardner, 1913 – 1915
• Edouard "Newsy" Lalonde, 1915 – 1921
• Edouard "Newsy" Lalonde
  a Leo Dandurand, 1921 – 1922
• Leo Dandurand, 1922 – 1926
• Cecil Hart, 1926 – 1932
• Edouard Lalonde, 1932 – 1934
• Edouard "Newsy" Lalonde
  a Leo Dandurand, 1934 – 1935
• Sylvio Mantha, 1935 – 1936
• Cecil Hart, 1936 – 1938
• Cecil Hart a Jules Dugal, 1938 – 1939
• Albert "Babe" Siebert, 1939
• Alfred "Pit" Lepine, 1939 – 1940
• Dick Irvin, 1940 – 1955
• Hector "Toe" Blake, 1955 – 1968
• Claude Ruel, 1968 – 1971
• Al MacNeil, 1971
• Scotty Bowman, 1971 – 1979
• Bernie Geoffrion, 1979
• Claude Ruel, 1979 – 1981
• Bob Berry, 1981 – 1984
• Jacques Lemaire, 1984 – 1985
• Jean Perron, 1985 – 1988
• Pat Burns, 1988 – 1992
• Jacques Demers, 1992 – 1995
• Mario Tremblay, 1995 – 1997
• Alain Vigneault, 1997 – 2000
• Michel Therrien, 2000 – 2003
• Claude Julien, 2003 – 2006
• Bob Gainey, 2006 (január – máj) (medziobdobový tréner)
• Guy Carbonneau, 2006 – 2009
• Bob Gainey, 2009 (marec – jún) (medziobdobový tréner)
• Jacques Martin, 2009 – 2011
• Randy Cunneyworth, 2011 – 2012
• Michel Therrien, 2012 – 2017
• Claude Julien, 2017 - 2021
• Dominique Ducharme, 2021 - 2022
• Martin St. Louis, 2022 - súčasnosť

Výber v prvom kole draftu

• 1963: Garry Mohanan (1. celkovo)
• 1964: Claude Chagnon (6. celkovo)
• 1965: Pierre Bouchard (5. celkovo)
• 1966: Phil Myre (5. celkovo)
• 1967: Elgin McCann (8. celkovo)
• 1968: Michel Plasse (1. celkovo), Roger Belisie (2. celkovo) a Jim Pritchard (3. celkovo)
• 1969: Rejean Houle (1. celkovo) a Marc Tardif (2. celkovo)
• 1970: Ray Martyniuk (5. celkovo) a Chuck Lefley (6. celkovo)
• 1971: Guy Lafleur (1. celkovo), Chuck Arnason (7. celkovo) a Murray Wilson (11. celkovo)
• 1972: Steve Shutt (4. celkovo), Michel Larocque (6. celkovo), Dave Gardner (8. celkovo) a John Van Boxmeer (14. celkovo)
• 1973: Bob Gainey (8. celkovo)
• 1974: Cam Connor (5. celkovo), Roug Risebrough (7. celkovo), Rick Chartraw (10. celkovo), Mario Tremblay (12. celkovo) a Gord McTavish (15. celkovo)
• 1975: Robin Sadler (9. celkovo) a Pierre Mondou (15. celkovo)
• 1976: Peter Lee (12. celkovo), Rod Schutt (13. celkovo) a Bruce Baker (18. celkovo)
• 1977: Mark Napier (10. celkovo) a Norm Dupont (18. celkovo)
• 1978: Danny Geoffrion (8. celkovo) a Dave Hunter (17. celkovo)
• 1980: Doug Wickenheiser (1. celkovo)
• 1981: Mark Hunter (7. celkovo), Gilbert Delorme (18. celkovo) a Jan Ingman (19. celkovo)
• 1982: Alain Heroux (19. celkovo)
• 1983: Alfie Turcotte (17. celkovo)
• 1984: Petr Svoboda (5. celkovo) a Shayne Corson (8. celkovo)
• 1985: Jose Charbonneeau (12. celkovo) a Tom Chorske (16. celkovo)
• 1986: Mark Pederson (15. celkovo)
• 1987: Andrew Cassels (17. celkovo)
• 1988: Eric Charron (20. celkovo)
• 1989: Lindsay Vallis (13. celkovo)
• 1990: Turner Stevenson (12. celkovo)

• 1991: Brent Bilodeau (17. celkovo)
• 1992: David Wilkie (20. celkovo)
• 1993: Saku Koivu (21. celkovo)
• 1994: Brad Brown (18. celkovo)
• 1995: Tery Ryan (8. celkovo)
• 1996: Matt Higgins (18. celkovo)
• 1997: Jason Ward (11. celkovo)
• 1998: Eric Chouinard (16. celkovo)
• 2000: Ron Hainsey (13. celkovo) a Marcel Hossa (16. celkovo)
• 2001. Mike Komisarek (7. celkovo) a Alexander Perezhogin (25. celkovo)
• 2002: Chris Higgins (14. celkovo)
• 2003: Andrei Kostitsyn (10. celkovo)
• 2004: Kyle Chipchura (18. celkovo)
• 2005: Carey Price (5. celkovo)
• 2006: David Fisher (20. celkovo)
• 2007: Ryan McDonagh (12. celkovo) a Max Pacioretty (22. celkovo)
• 2009: Louis Leblanc (18. celkovo)
• 2010: Jarred Tinordi (22. celkovo)
• 2011: Nathan Beaulieu (17. celkovo)
• 2012: Alex Galchenyuk (3. celkovo)
• 2013: Michael McCarron (25. celkovo)
• 2014: Nikita Scherbak (26. celkovo)
• 2015: Noah Juulsen (26. celkovo)
• 2016: Mikhail Sergachev (9. celkovo)
• 2017: Ryan Poehling (25. celkovo)
• 2018: Jesperi Kotkaniemi (3. celkovo)
• 2019: Cole Caufield (15. celkovo)
• 2020: Kaiden Guhle (16. celkovo)
• 2021: Logan Mailloux (31. celkovo)
• 2022: Juraj Slafkovský (1. celkovo) a Filip Mešár (26. celkovo)
• 2023: David Reinbacher (5. celkovo)
• 2024: Ivan Demidov (5. celkovo) a Michael Hage (21. celkovo)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Montreal Canadiens

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Montreal Canadiens
• Montreal Canadiens výsledky