Lesná železnica Katarínka
| Lesná železnica Katarínka | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | dobrovoľníci |
| Dĺžka | 200 m |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 600 mm |
| Počet koľají | 1 |
Lesná železnica Katarínka (LŽK) je úzkorozchodná železnica, nachádzajúca sa blízko obce Naháč v katastri obce Dechtice, v susedstve areálu kláštora Katarínka.
Tvorí ju krátky úsek železnice s rozhodom 600 mm, ktorý nesie odkaz Malokarpatskej lesnej železnice, ktorá tvorila rozsiahly systém úzkorozchodných priemyselných železníc v regióne Smoleníc a Dobrej Vody. Tie vznikli z potreby dopravy dreva z lesov v okolí do chemickej fabriky na výrobu octanu vápenatého, kyseliny octovej a acetónu. Lesy v okolí boli majetkom grófa Jozefa Pálffyho (1853 – 1920), ktorý dal chemickú fabriku (dnešný Chemolak) postaviť spolu s pílami v okolí, s cieľom zhodnotiť bohatstvo okolitých lesov. Lesná železnička bola zrušená v rokoch 1964 – 1966. História LŽK sa začína písať od roku 1997, kedy skupina nadšencov v blízkosti grófskej hájovne spojazdnila niekoľko metrov koľajníc.
História LŽK[upraviť | upraviť zdroj]
- 1997 – začiatky LŽK inšpirované pamätníkom pána Rendeka, ktorým sa inšpirovali Ján Dalák, Ing. Ivan Ružek a Róbert Ružek[1]
- 1998 – získanie štyroch trojmetrových koľajníc od pána Ing. Zemana zo Smoleníc
- 1999 – predĺženie koľaje položením oblúka
- 2000 – 2002 – predĺženie trati o 20 m čím vzniklo železničné priecestie
- 2002 – vybudovanie železničného mostu zachráneného zo Smolenickej drážky
- 2003 – položenie prvej výhybky
- 2004 – zakúpenie nepojazdnej banskej lokomotívy BND-30 z bane Dolina
- 2005 – predĺženie trati o úsek odbočky do mašinhausu a osadenie druhej výhybky
- 2006 – 2007 – dokončenie opravy lokomotívy, svojpomocná generálka motora a údržba karosérie
- 2007 – založenie Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska za účelom získavania financií a dostať sa do povedomia verejnosti
- 2008 – získanie 3 plošinových vagónov, objav nákladného vagónu a jeho zrenovovanie v novembri
- 2008 – prevezenie lokomotívy a jej posadenie na koľajisko a zahájenie skúšobnej prevádzky
- 2010 – začiatok výstavby nového depa
- 2013 – nové depo je dokončené a dĺžka koľajníc je 200 m
- plánované spojazdnenie trate v celkovej dĺžke 1,2 km
História Malokarpatských lesných železníc[upraviť | upraviť zdroj]
- 1880 – 1883 výstavba chemického závodu pri Horných Orešanoch v údolí Majdanu grófom Jozefom Pálffym. Surovinou v nej bolo drevo z priľahlých lesov Malých Karpát. Na jeho zvoz bola stavaná uzkokoľajná železnica s rozchodom 760 mm s animálnou – konskou trakciou. Bola stavaná tak, aby doprava naložených vagónov bola zabezpečovaná samospádom a zotrvačnosťou do protisvahov a prázdne vagóny do miesta ťažby dopravovali kone. V prudkých svahoch bolo potrebné brzdiť a protisvahy prekonávali vagóny zotrvačnosťou. Nedostatky zotrvačnosti v dolinách sa podujal odstrániť robotník Tomáš Štibraný (zomrel 1932).[2] Tento systém mal celkom vyše 40 km tratí a zanikol po druhej svetovej vojne. Okrem malých dočasných tratí mala tieto hlavné úseky:
- od závodu k Hornej Parine, cez Starú Bohatú a Nové Domy ku Klokoču (14 km), s odbočkou pri hájovni Stará Bohatá na Prehyb, cez Dlhý vrch, Polomy a Mesačnú k hájovni Kolovrátok končiacu na rozhraní chotárov Doľany – Sološnica (8 km)
- z Majdánu na Uhlište, Polámané, pod Veterlín a až pod Záruby (14 km), s odbočkami do doliny Kamenné mlieko do Vydatej (5 km) a do doliny Zabité.
- (údajne) dve odbočky zo závodu na Rybnikárku a na pílu s dĺžkou asi 6 km
- 1897 a 1898 vybudovanie a otvorenie železnice Trnava – Kúty umožnilo rozvoj výroby a dopravu výrobkov k spotrebiteľom, čo vyvolalo výstavbu úskorozchodnej železnice s rozchodom 600 mm, využívajúcej na ťahanie vagónov rušne.
- 1899 je postavená trať z továrne na stanicu v dĺžke 10 km, s výhybňou Drušplac pri Smoleniciach
- 1901 – 1903 je trať natiahnutá až na Dobrú Vodu v dĺžke 22 km k novovybudovanému závodu s rovnakou výrobou. Trať mala tri výhybne: Švajčiarka pri Naháči, Katarínka a Planinka.
- 1917 stavba pokračovania trate zo závodu v Majdáne cez Dolnú Parinu a Poraj v chotári Horných Orešian, ktorá bola dokončená v roku 1920. Postavené boli aj trate z Dobrej Vody do Širokej, Lukáčkového jarku a Mlyna.
- počas nemeckého riadenia fabriky v čase II. svetovej vojny bola trať predĺžená na Huty a Kolovrátok.
- 1960 – 1961 sa železnica likviduje. V tom čase je dĺžka trate úzkokoľajky spolu s koľajami v závode, skladoch a výhybniach okolo 70 km.
Strojový park[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa väčšiny zdrojov mal strojový park úzkorozchodnej železnice 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 dreziny, 2 osobné a 140 nákladných vozňov.[3]
- parné lokomotívy Goliath a Ludko boli štvornápravové
- parné lokomotívy Republika, Pavlína, Lucia a Mena boli trojnápravové
Parná lokomotíva Republika stála do roku 1988 ako pomník dráhy v bývalom chemickom závode na priestranstve pred závodným klubom. Potom sa nachádzala na Štiavničke pri Hronci ako exponát múzea ČHŽ, v roku 1999 bola odpredaná súkromnej osobe a nachádzala sa v roku 2005 na súkromnom pozemku v Marianke[4] a v roku 2007 ju Klub ochrany technických pamiatok navrhol na vyhlásenie za NKP.[5]
- Technické údaje parnej lokomotívy Republika, jedinej známej zachovanej lokomotívy z technického parku MLŽ
- Výrobca: Bretfield a Daňek
- Typ: RIIIc/600 mm
- Usporiadanie: Cn2t(?Ct6)
- Rok výroby: 1919
- Výrobné číslo: 166
- Rozchod: 600 mm
- Výkon: 40 kW
- Služobná hmotnosť lokomotívy: 10 t
- Popis: trojnápravová úzkorozchodná lokomotíva tendrovka, vonkajší rozvod Heusinger
- Strojový park LŽK
- Danka banská dieselová lokomotíva BND 30, vyrobená roku 1973 v Hliníku nad Hronom[6], získaná z Bane Dolina vo Veľkom Krtíši
- 3 nákladné vozne
- 1 osobný vozeň
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lesná železnica Katarínka (leták) [online]. vlaky.net, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
- ↑ JASTRABÍK, Štefan. O zaniknutej úzkokoľajke v Malých Karpatoch. Krásy Slovenska (Bratislava), október 1981, roč. LVIII, čís. 10. Dostupné online [cit. 2016-05-14].
- ↑ Po stopách stratenej lesnej železnice v Malých Karpatoch – Dopravné prostriedky, vybavenie trate [online]. zskosariska.sk, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
- ↑ Kauza ČHŽ [online]. zeleznicny.net, [cit. 2016-05-14]. (zoznam odpredaných a zapožičaných vozidiel ČHZ). Dostupné online.
- ↑ Návrhy KOTP na vyhlásenie vecí za “Národnú kultúrnu pamiatku” [online]. Klub ochrany technických pamiatok, 2007-09-05, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
- ↑ MARTINKOVIČOVÁ, Katka. Lesná železnica Katarínka. Železničný semafor (Bratislava), august 2013, roč. XXIII, čís. 8, s. 15. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. Archivované 2014-07-04 z originálu.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- HAVIAR, Tomáš. Malokarpatské úzkorozchodné železnice na panstvách Pálfiovcov. Čadca : Kysucké múzeum, 2013. 238 s. ISBN 978-80-970780-4-1.
- ENGLER, Marko. Železnice v okolí Smoleníc a Dobrej Vody. 2. preprac. a dopl. vyd. Trnava : KON-PRESS, 2017. 440 s. ISBN 978-80-85413-96-0.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lesná železnica Katarínka
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Lesná železnica Katarínka Archivované 2016-03-29 na Wayback Machine – oficiálna stránka
- Malokarpatská lesná železnička – pamätihodnosti obce Naháč
- Jaroslav Přibyl: Lesní a průmyslová železnice ve Smolenicích – rail.sk
Súradnice: 48°33′17″S 17°32′17″V / 48,554755°S 17,538074°V
| Hlavné trate |  | |
|---|---|---|
| Vedľajšie trate | ||
| Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou | ||
| Lanové a pozemné dráhy |
| |
| Úzkorozchodné historické a múzejné trate | ||
| Zrušené trate | ||
| Medzinárodné koridory | ||