Lester B. Pearson

Nositeľ Nobelovej ceny

Lester B. Pearson
14. predseda vlády Kanady
14. predseda vlády Kanady
V úrade 22. apríl 1963 – 20. apríl 1968
John Diefenbaker Pierre Trudeau
vedúci Liberálnej strany Kanady
V úrade 16. január 1958 – 6. apríl 1968
Louis St. Laurent Pierre Trudeau
vedúci opozície
V úrade 16. január 1958 – 22. apríl 1963
Louis St. Laurent John Diefenbaker
minister zahraničných vecí
V úrade 10. september 1948 – 20. jún 1957
Louis St. Laurent John Diefenbaker
6. veľvyslanec Kanady v USA
V úrade júl 1944 – september 1946
Leighton McCarthy H. H. Wrong
7. predseda Valného zhromaždenia OSN
V úrade 14. október 1952 – 23. apríl 1953
Luis Padilla Nervo Vijaya Lakshmi Pandit
Biografické údaje
Rodné meno	Lester Bowles Pearson
Narodenie	23. apríl 1897 Newtonbrook, Ontário, Kanada
Úmrtie	27. december 1972 (75 rokov) Ottawa, Ontário
Politická strana	Liberálna strana
Alma mater	University of Toronto (BA) St John’s College, Oxford (BA, MA)
Profesia	diplomat, historik, vojak
Rodina
Manželka	Maryon Moodyová (od 1925)
Deti	2
Odkazy
	Lester B. Pearson (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Lester Bowles Pearson, PC, OM, CC, OBE, (* 23. apríl 1897, Newtonbrook, Ontário, Kanada – † 27. december 1972, Ottawa, Ontário) bol kanadský politik, diplomat, štátnik a profesor, ktorý bol v rokoch 1963 až 1968 14. predsedom vlády Kanady. V rokoch 1958 až 1968 bol tiež predsedom Liberálnej strany a v rokoch 1958 až 1963 vedúcim oficiálnej opozície.

Pearson sa narodil v Newtonbrooku v Ontáriu (dnes súčasť Toronta). Pôsobil na ministerstve zahraničných vecí a v rokoch 1944 až 1946 bol veľvyslancom Kanady v Spojených štátoch. Do politiky vstúpil v roku 1948 ako minister zahraničných vecí, pričom túto funkciu zastával do roku 1957 vo vládach Williama Lyona Mackenzieho Kinga a Louisa St. Laurenta. Okrem toho bol Pearson v rokoch 1952 až 1953 siedmym predsedom Valného zhromaždenia OSN. V roku 1953 bol kandidátom na post generálneho tajomníka OSN, ale Sovietsky zväz ho vetoval. V roku 1957 získal Nobelovu cenu za mier za zorganizovanie Pohotovostných jednotiek OSN na vyriešenie Suezskej krízy, čím si získal pozornosť celého sveta. Po porážke liberálov vo federálnych voľbách v roku 1957 Pearson získal v roku 1958 vedenie Liberálnej strany. V rokoch 1958 a 1962 utrpel dve po sebe nasledujúce porážky od progresívno-konzervatívneho premiéra Johna Diefenbakera, aby ho po tretí raz úspešne vyzval vo federálnych voľbách v roku 1963. Opätovné voľby Pearson vyhral v roku 1965.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii premiéra Pearson viedol dve menšinové vlády za sebou a to, že liberáli nemali väčšinu v Dolnej snemovni, znamenalo, že potreboval podporu opozičných strán. S touto podporou Pearson zaviedol progresívne politiky, ako napríklad Kanadský zákonník práce (bezpečnosti), všeobecnú zdravotnú starostlivosť, Kanadský program študentských pôžičiek a Kanadský dôchodkový plán. Zaviedol kráľovské komisie pre bilingvizmus a bikulturalizmus a postavenie žien, zriadil Rad Kanady a zjednotil Kanadské ozbrojené sily. V roku 1965 dohliadala jeho vláda aj na vytvorenie vlajky s javorovým listom a na oslavy storočnice Kanady v roku 1967. V zahraničnej politike Pearson podpísal so Spojenými štátmi dohodu o automobilových výrobkoch a udržal Kanadu mimo vietnamskej vojny. Pod jeho vedením sa Kanada stala prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla bodový imigračný systém. Po pol desaťročí pri moci Pearson odstúpil z funkcie predsedu vlády a odišiel z politiky.

Vďaka svojim vládnym programom a politikám spolu s jeho prelomovou prácou v OSN a v medzinárodnej diplomacii, ktorá zahŕňala jeho úlohu pri ukončení Suezskej krízy, sa Pearson všeobecne považuje za jedného z najvplyvnejších Kanaďanov 20. storočia a zaraďuje sa medzi najlepších kanadských premiérov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lester B. Pearson