Preskočiť na obsah

Letecká nehoda hokejového klubu Lokomotiv Jaroslavľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Letecká nehoda hokejového klubu Lokomotiv Jaroslavľ

Vrak lietadla Jak-42D v rieke Volga
Nehoda
Dátum7. september 2011
Hlavná príčinachyba pilota
Miestorieka Volga, neďaleko mesta Jaroslavľ, Rusko
Súradnice57°33′07″S 40°07′16″V / 57,551853°S 40,121212°V / 57.551853; 40.121212Súradnice: 57°33′07″S 40°07′16″V / 57,551853°S 40,121212°V / 57.551853; 40.121212
Mapa
Miesto nehody (interaktívna mapa)
Lietadlo
ModelJakovlev Jak-42D
DopravcaJak-Servis
RegistráciaRA-42434
Začiatok letuLetisko Tunošna
Cieľ letuMedzinárodné letisko Minsk
Následky
Počet osôb na palube45
Prežilo1
Zranených2 (jeden zomrel v nemocnici 12. septembra na následky popálenín)
Mŕtvych44
Lietadlo Jak-42D (RA-42434) v roku 2006

Letecká nehoda hokejového klubu Lokomotiv Jaroslavľ sa udiala 7. septembra 2011 pri ruskom meste Jaroslavľ. Lietadlo Jakovlev Jak-42D leteckej spoločnosti Jak-Servis, na palube ktorého sa nachádzal ruský hokejový tím Lokomotiv Jaroslavľ, sa zrútilo neďaleko mesta Jaroslavľ počas letu do bieloruského Minsku, kde mal odštartovať novú hokejovú sezónu 2011/2012 Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL).

Lietadlo pri štarte z letiska Tunošna nenabralo potrebnú výšku a narazilo do letiskového majáku vzdialeného asi 450 metrov od konca vzletovej dráhy. Po náraze začalo horieť, spadlo asi kilometer od konca vzletovej dráhy, rozlomilo sa a časť trosiek spadla do blízkej rieky Volgy.

Z posádky (8) a pasažierov (37) pád prežili len dve osoby, z ktorých jednou bol ruský útočník Alexander Galimov, ktorý utrpel popáleniny na 80% povrchu tela. 12. septembra na následky popálenín zomrel. Druhou osobou bol palubný inžinier Alexander B. Sizov, ktorý nehodu prežil.

Na palube bol aj slovenský hokejista Pavol Demitra a aj traja českí hokejoví hráči Josef Vašíček, Jan Marek a Karel Rachůnek. Haváriu nikto z nich neprežil.

Záverečná správa vyšetrovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Záverečná správa, veľmi podrobná a obsiahla, bola zverejnená 2. novembra 2011. Na vlastnom lietadle, palive, stave letiska alebo poveternostných podmienkach nenašli vyšetrovatelia žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k vzniku nehody.

Správa však uvádza významné nedostatky v práci vedenia spoločnosti, kde na vedúcich funkciách nebol nikto odborne kvalifikovaný v oblasti letectva. Boli zistené závažné nedostatky vo vedení výcviku posádok. To okrem iného spôsobilo, že prechod oboch pilotov z typu Jak-40 na Jak-42 neprebehol uspokojivým spôsobom a posádky si na nový typ mohli preniesť návyky z predchádzajúceho typu. To sa týka najmä položenia nôh na pedály pri vzlete, kedy u Jak-40 bývajú u pedálov zvláštne opierky na päty a nohy preto zostávajú po dobu vzletu na pedáloch. Jak-42 má pedále bez opierok a nohy treba pokladať na podlahu.

Poznámka: Jak-40 bolo prvé dopravné lietadlo Jakovlevovej konštrukčnej kancelárie. Dovtedy konštruovali predovšetkým vojenské a cvičné lietadlá, kde sa uvedené opierky niekedy s obľubou využívajú. V dopravných lietadlách ale nie sú obvyklé a pri modeli Jak-42 sa už montovali štandardné pedále (na zemi slúžia pre brzdenie jednotlivých kolies a vo vzduchu pre ovládanie kormidla)

Ďalším aspektom absencie odborného vedenia bolo rutinné zanedbávanie a porušovania predpísaných letových postupov. U osudného letu napríklad nebola riadne spočítaná vzletová hmotnosť stroja ani jeho vyváženie. Už z tohto faktu vyplynulo chybné stanovenie limitnej rýchlosti pre prerušenie vzletu aj rotáciu. Táto okolnosť sa potom mohla prejaviť na vzniku nehody, pretože kapitán sa pritiahnutím riadiaceho stĺpika snažil lietadlo rotovať príliš skoro. Aby to dosiahol, priťahoval zrejme s druhým pilotom stĺpik väčšou a väčšou silou, pričom opretím sa o pedále brzdil stroj, čo vyvolalo naklonenie stroja na nos tak, že ani pri dostatočnej rýchlosti už neboli schopní odlepiť prednú podvozkovú nohu od zeme. Iným dôsledkom absencie riadnej predletovej prípravy mohlo byť, že neprerušili vzlet, pretože sa domnievali, že už prekročili kritickú rýchlosť, hoci v skutočnosti to tak nebolo. Chýb a zanedbaní menujú vyšetrovatelia viac, okrem uvedených však na vznik nehody mohlo mať vplyv nedokončenie výcviku, prejavujúce sa v záverečnej fáze vzletu (krátkodobé stiahnutiu motorov na voľnobeh pri jazde po tráve zrejme mechanikom, zatiaľ čo piloti sa zúfalo snažili zdvihnúť stroj priťahovaním stĺpika riadenia silou až 700 N).

Ako závažný problém sa ukázal aj zdravotný stav druhého pilota, v ktorého tkanivách boli objavené zvyšky pre pilotov zakázaného fenobarbitalu, látky s tlmivým účinkom na nervovú sústavu. Tento pilot sa už od roku 2000 liečil na neurológii s poruchou zhoršujúceho sa prenosu nervových signálov periférneho nervstva, neuropatiou , prejavujúce sa postupnou stratou citlivosti a zhoršenou koordináciou pohybov dolných končatín. V takom prípade si nemusel byť druhý pilot vedomý skutočnej polohy nôh a tlaku na brzdové pedále. Táto porucha je jednoznačne nezlučiteľná s výkonom povolania pilota.

Na záver obsahuje správa niekoľko strán odporúčaní, ktoré by mali v budúcnosti zabrániť zisteným chybám.[1]

Osoby na palube

[upraviť | upraviť zdroj]

Hokejový tím

[upraviť | upraviť zdroj]

Realizačný tím

[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rusko Andrej Anatolievič Solomencev, kapitán lietadla
  • Rusko Igor Konstantinovič Ževelov, druhý pilot
  • Rusko Sergej Valerievič Žuravľov, mechanik
  • Rusko Jelena Alexandrovna Sarmatovová, letuška
  • Rusko Nadežda Muzafarovna Maksumovová, letuška
  • Rusko Jelena Michajlovna Šalinová, letuška
  • Rusko Vladimir Jurievič Maťuškin, letový inžinier
  • Rusko Alexandr Borisovič Sizov, letový inžinier (nehodu prežil ako jediný cestujúci)

Reakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý bol na ceste do Jaroslavľa na Jaroslavľské globálne politické fórum, vyjadril sústrasť rodinám obetí nehody[2] a navštívil miesto nehody spolu s guvernérom Jaroslavskej oblasti Sergejom Vachrukovom. René Fasel, prezident Medzinárodnej hokejovej federácie, označil nehodu za „najtemnejší deň v histórii nášho športu“.[3] Na začiatku tréningového kempu New York Islanders vyjadril brankár Jevgenij Nabokov, ktorý predchádzajúcu sezónu hral v KHL, šok a smútok nad touto správou.[4]

Po vypočutí správy o nehode funkcionári KHL prerušili práve hraný zápas Salavat Julajev Ufa – Atlant Moskovská oblasť.[5] Zápas bol v druhej tretine prerušený a prezident KHL Alexander Medvedev sa prihovoril divákom a informoval ich o podrobnostiach tragédie. Diváci si uctili pamiatku minútou ticha a opustili štadión. Prezident Ruskej hokejovej federácie Vladislav Tretiak sľúbil: „Urobíme všetko pre to, aby hokej v Jaroslavli nezomrel a aby naďalej žil pre ľudí, ktorí boli v tom lietadle.“[6] Nasledujúci deň sa v Minsku, na štadióne, kde mal Jaroslavľ odohrať svoj prvý zápas sezóny, konal špeciálny „hokejový pohreb“.[7] KHL obnovila svoju sezónu 2011 – 2012 12. septembra 2011 siedmimi zápasmi. Všetkým zápasom predchádzala minúta ticha.

Mestskí úradníci v Jaroslavli vyhlásili trojdňový smútok od piatka 9. septembra 2011 do nedele 11. septembra 2011. 10. septembra sa v ich materských krajinách konali spomienkové obrady za hráčov. Najväčšie obrady sa konali v Aréne 2000, domácej aréne Lokomotivu Jaroslavľ, za účasti tisícok smútiacich, ako aj ruského premiéra Vladimira Putina. Miestna polícia odhadla počet divákov na domácej aréne Lokomotivu na približne 100 000.

Vedúci predstavitelia Lokomotivu sa stretli, aby prediskutovali budúcnosť tímu. V diskusii prezident tímu Jurij Jakovlev oznámil, že Lokomotiv sa nezúčastní sezóny KHL 2011 – 2012. 12. septembra 2011 marketingový manažér Lokomotivu Jevgenij Čuev povedal, že ďalší spomienkový obrad, tentoraz špeciálne za Galimova, sa uskutoční 13. septembra.[8]

V Spojených štátoch si Dallas Stars, tím, za ktorý Kārlis Skrastiņš hral v predchádzajúcich dvoch sezónach, uctil svojho bývalého spoluhráča umiestnením nálepky so Skrastiņšovým číslom (37) na prilby svojich hráčov.[9] Bývalý tím Josefa Vašíčka v NHL, Carolina Hurricanes, nosil počas sezóny na svojich dresoch pamätnú nášivku. Detroit Red Wings nosili na svojich uniformách zo sezóny 2011 – 2012 nášivku s iniciálami Ruslana Saleiho, ktorý hral za Detroit v predchádzajúcej sezóne. Nášivka, ktorú nosili Red Wings, tiež vzdala hold Bradovi McCrimmonovi, ktorý hral za tím a bol asistentom trénera, a Stefanovi Livovi, ktorého draftoval Detroit a hral za ich tím z nižšej ligy. Okrem toho si Anaheim Ducks vyšívali Saleiho číslo (#24) na svoje dresy počas sezóny. New Jersey Devils nosili na svojich dresoch pamätnú nášivku na počesť bývalých hráčov Devils Karla Rachůnka a Alexandra Vasyunova. Tím St. Louis Blues pred zápasom 8. novembra proti Chicago Blackhawks usporiadal aj pamätnú slávnosť za bývalých hráčov Pavla Demitru a Igora Koroľova. Hráči Blues mali na prilbách aj špeciálnu nálepku s číslom „38“, keďže obaja hráči toto číslo nosili v tíme Blues. Brankár Blues Jaroslav Halák si tiež dal vyrobiť brankársku masku zo sezóny 2011 – 2012 s poctou svojmu slovenskému krajanovi Demitrovi na zadnej strane. Vo Švédsku sa viac ako 10 000 príbuzných a fanúšikov HV71 zúčastnilo Kinnarps Arény, domácej arény tímu, aby smútili za Livom, švédskym brankárom Lokomotivu.[10]

Slovenský zväz ľadového hokeja oznámil, že dres s číslom 38 bude z národného tímu vyradený na pamiatku Pavla Demitru, ktorý nedávno v máji na domácom ľade ukončil svoju kariéru na majstrovstvách sveta, ktoré Slovensko hostilo prvýkrát, a ktorý bude in memoriam uvedený do Siene slávy slovenského hokeja 2012. Ďalej bolo oznámené, že slovenský tím bude mať na dresoch všité menšie číslo 38 až do majstrovstiev sveta 2012.[11] Demitra bol ďalej uctievaný verejnou cereáliou na hokejovom štadióne v Trenčíne, ktorý nesie jeho meno od konca roka 2011 (Zimný štadión Pavla Demitru), spolu so základnou školou, ktorú navštevoval v Dubnici nad Váhom. Vďaka Demitrovej popularite sa po celom Slovensku konali spontánne zhromaždenia pri hokejových štadiónoch na jeho pamiatku.

Nemecká hokejová federácia oznámila, že stiahne z používania dres Roberta Dietricha s číslom 20 v tíme Nemecka.[12] Zápas 13. októbra 2011 medzi Pittsburgh Penguins a Washington Capitals, v ktorom hrali ruskí hokejisti Alexander Ovečkin a Jevgenij Malkin, bol venovaný Lokomotivu Jaroslavľ. Tímy mali na sebe pamätné nášivky Lokomotivu. Všetky dresy boli podpísané hráčmi a vydražené s cieľom získať finančné prostriedky pre rodiny tých, ktorí pri nehode zomreli.[13]

12. marca 2012 Lotyšská hokejová federácia oznámila, že stiahne z používania dres Kārlisa Skrastiņša s číslom 7 v tíme Lotyšska.[14] 24. marca 2012 usporiadali Dallas Stars (za ktoré Skrastiņš hral pred podpísaním zmluvy s Lokomotivom) predzápasový ceremoniál s rodinou Skrastiņša a oznámili založenie trustového fondu pre Skrastiņšove deti.[15] Podobne sa Český zväz ľadového hokeja rozhodol vyradiť z obehu čísla dresov mužskej hokejovej reprezentácie Česka na počesť svojich troch zosnulých hráčov. Čísla 4 Karla Rachunka, 15 Jana Marka a 63 Josefa Vašíčka boli odvtedy vyradené z obehu.

16. decembra 2011 bol dres Stefana Liva vyvesený na strechu Husqvarna Garden. Jeho číslo jeden bolo vyradené z obehu a hráč HV71 ho už nikdy nepoužil.[16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Záverečná správa vyšetrovacej komisie [online]. [cit. 2013-09-11]. Dostupné online. Archivované 2011-11-11 z originálu.
  2. ↑ Lokomotiv Yaroslavl ice hockey team killed in a plane crash [online]. President of Russia, 2011-09-07, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Kontinental Hockey League - Official Website [online]. web.archive.org, 2011-09-23, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. Archivované 2011-09-23 z originálu.
  4. ↑ Official Site of the National Hockey League | NHL.com [online]. www.nhl.com, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. Archivované 2024-02-14 z originálu. (po anglicky)
  5. ↑ Yahoo Sports: News, Scores, Video, Fantasy Games, Schedules & More [online]. Yahoo Sports, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. Archivované 2018-02-12 z originálu. (po anglicky)
  6. ↑ Russian, foreign ice hockey players among air crash dead [online]. France 24, 2011-09-07, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ WYSHYNSKI, Greg. Video: Dynamo Minsk’s hockey funeral for Lokomotiv crash victims [online]. Yahoo Sports, 2011-09-09, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. Archivované 2024-11-27 z originálu. (po anglicky)
  8. ↑ https://archive.today/20120712035545/http://hockey.expressen.se/nyheter/1.2557253/galimov-dod-avled-efter-skadorna
  9. ↑ Stars to honor Skrastins with helmet decal. NHL.com. Dostupné online [cit. 2025-05-19]. Archivované 2023-06-07 z originálu.
  10. ↑ Sport från TV4 [online]. www.tv4.se, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. (po švédsky)
  11. ↑ Dres s číslom 38 už neoblečie žiadny slovenský hokejista [online]. sportnet.sme.sk, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online.
  12. ↑ Team Germany honors Yaroslavl victim Dietrich - Taiwan News Online [online]. web.archive.org, 2014-04-08, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. Archivované 2014-04-08 z originálu.
  13. ↑ Caps, Penguins schedule benefit for KHL team [online]. ESPN.com, 2011-10-04, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Hokejs / Diena [online]. www.diena.lv, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online.
  15. ↑ Archivovaná kópia [online]. [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. Archivované 2023-06-04 z originálu.
  16. ↑ EK, Ludvig HolmbergMattias. Stefan Liv hyllas - tröjan i taket [online]. www.expressen.se, 2011-12-16, [cit. 2025-05-19]. Dostupné online. (po švédsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letecká havárie v Jaroslavli v roce 2011 na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Letecká_nehoda_hokejového_klubu_Lokomotiv_Jaroslavľ&oldid=8376227“