Letisko Rohozná
Letisko Rohozná | |||||||
IATA: · ICAO: | |||||||
Základné informácie | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Typ letiska | vojenské | ||||||
Mesto | Brezno, Slovensko | ||||||
Poloha | 48°48′10″S 19°40′40″V / 48,8026883°S 19,6778062°VSúradnice: 48°48′10″S 19°40′40″V / 48,8026883°S 19,6778062°V | ||||||
Vzletové a pristávacie dráhy | |||||||
| |||||||
Letisko Rohozná alebo letisko Krtičná je zaniknuté núdzové vojenské letisko pri Brezne na strednom Slovensku. Leží nad potokom Rohozná asi 6 km východne od Brezna. Letisko bolo vybudované počas Slovenského národného povstania. V dňoch 1. – 16. októbra slúžilo na príjem vojenskej pomoci zo Sovietskeho zväzu. V decembri 1944 bolo na letisku zavraždených 31 občanov Brezna a Horehronia.[1]:52
História letiska
[upraviť | upraviť zdroj]Územie letiska spadalo do operačnej oblasti II. taktickej skupiny (pplk Michal Širica). Úlohou stavbyvedúceho bol poverený stavebný inžinier Mikuláš Marek, v tom čase pracovník Povereníctva verejných prác v Banskej Bystrici. Plocha letiska bola spevnená na základe projektu prof. Alexandra Georgievského železničnými podvalmi. 21. až 23. septembra 1944 štyri železničné transporty a konské a volské povozy dopravili 70 000 podvalov z firmy Sublima vo Vlkanovej. Spevňovanie plochy vykonávalo civilné obyvateľstvo. Na šikmo uložené podvaly boli pribíjané fošne. Práce na pristávacej ploche sa nepodarilo ukončiť, z pôvodných plánov 40 x 500-600 m sa podarilo spevniť asi len 40 x 200 m. Bolo však dokončená stojisko pre lietadlá s rozmermi 20x80m a šesť až osem zemných krytov zamaskovaných stromami a haluzami pre lietadlá La-5FN 1. samostatného čs. stíhacieho pluku.[2]
Od 6. septembra u začali sovietske posádky dopravných lietadiel zhadzovať vojenský materiál, aby sa odľahčilo letisko Tri Duby. Zhody padákmi na letisko Krtičná a do priestorov kasární sa uskutočnili 14., 15., 20. a 26. septembra a pokračovali od 1. do 16. októbra.[3]:416 V noci z 26. na 27. septembra 1944 na nedokončenej ploche núdzovo pristálo kvôli strate orientácie lietadlo s veliteľom 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády Vladimírom Přikrylom.
6. októbra 1944 sa na letisko presunulo 6 lietadiel 2. perute 1. stíhacieho pluku z letiska Zolná, ale zostala tu len do nasledujúceho dňa. 7. októbra okolo 10.00 hod. stíhačky vzlietli smerom na Zolnú. Pri štarte však stroj č. 37 La-5FN pilota Jana Skopalom havaroval. Pilota odviezli so šokom do zvolenskej vojenskej nemocnice a následne bol letecky odtransportovaný do ZSSR.[2]
V noci zo 16. na 17. októbra 1944 havarovalo jedno Li-2 a neskôr okolo 22.00 hod. začalo nad miestom havárie krúžiť ďalších 6 lietadiel Li-2 z 29. bombardovacieho leteckého pluku. Lietadlá boli pozemným personálom červenými raketami varované a odleteli, s výnimkou vedúceho lietadla, ktorý narazil do blízkeho Čierneho vrchu. Haváriu neprežili pilot por. K. R. Rustemovič, druhý pilot starší seržant D. I. Beseda a palubný mechanik staršina V. D. Šurkina. Navigátor mladší poručík I. A. Ščerbak, palubný rádiotelegrafista starší seržant V.A. Maslenok a palubný strelec starší seržant J.F. Nikitenko haváriu prežili a zostali na Slovensku ako partizáni.[2][pozn. 1]
Počas záverečných dní SNP, keď sa Nemci k Breznu blížili od Tisovca, bola plocha letiska zapálená. Horela viac ako šesť týždňov.[3]:416
Nacistická poprava na Krtičnej
[upraviť | upraviť zdroj]12. decembra 1944 príslušníci Pohotovostného oddielu 14 na Krtičnej zavraždili 31 väzňov vrátane 8 žien a 1 dieťaťa z breznianskej väznice a mŕtvoly zahrabali do zákopu z čias povstania. Na mieste exekúcie sa nachádza pamätník.[4]:131
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Agroletisko Brezno-Rohožná I.
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podľa kroniky SNP v Brezne sa havária lietadla Li-2 na Krtičnej udiala 13. októbra 1944.[3]:416
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Zväzok 5. Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984.
- ↑ a b c Rohozná, Letiště [online]. [Cit. 2025-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c PLEVZA, Viliam a kolektív. Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Zväzok 4 Spomienky a Kroniky. Bratislava : Pravda, 1984.
- ↑ MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.