Letka (letecká jednotka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Letka je označenie pre základnú bojovú, administratívnu a technickú jednotku vojenského letectva, ktoré sa používa v češtine aj v slovenčine,[1][2] resp. českom i slovenskom letectve.[3] Názov letka v zmysle vojenskej jednotky sa začal používať v 20. rokoch 20. storočia na označenie jednotky o sile leteckej roty, podobne ako sa presadilo označenie peruť pre letecký prápor.[4] Použitie a význam termínu letka sú však závislé na konkrétnej dobe a danom letectve.

Príklady použitia termínu[upraviť | upraviť kód]

Česko-Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Česko-slovenské letectvo sa v období prvej republiky skladalo z niekoľkých leteckých plukov, ktoré sa ďalej delili na perute a letky. Napríklad 2. peruť Leteckého pluku 1 bola 15. septembra 1938 tvorená letkami č. 3, 6 a 66.[5] V 50. rokoch 20. storočia bolo česko-slovenské stíhacie letectvo organizované v stíhacích divíziách, ktoré sa skladali z troch stíhacích leteckých plukov, každý so štyrmi letkami po 12 lietadlách.[6]

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Letecké jednotky Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky sú organizované v hierarchii krídlo – letka. Napríklad 1. taktická letka patrí pod Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač.

Francúzsko[upraviť | upraviť kód]

Základnou jednotkou francúzskeho armádneho letectva pred prvou svetovou vojnou bola letka (escadrille), disponujúca 6 až 8 strojmi. Letky začali byť v priebehu vojny početne posilňované a neskôr združované do vyšších formácií nazvaných skupiny (groupe) a „uskupenia“ či „zoskupenia“ (groupement). Túto štruktúru si letectvo zachovalo aj v medzivojnovom období, kedy bolo „zoskupenie“ premenované najprv na letecký pluk (régiment d'aviation) a v roku 1933, so vznikom samostatnej Armée de l'air, na eskadru (escadre).

V čase začiatku druhej svetovej vojny sa početný stav jednotiek líšil podľa ich určenia – zatiaľ čo groupe vyzbrojené jednomotorovými stíhacími strojmi mali ako tabuľkový počet (ktorý sa mohol mierne líšiť v závislosti od konkrétneho typu) zvyčajne stanovených 26 lietadiel, u jednotiek viacmotorových stíhačiek to bolo 20, u bombardovacích a prieskumných skupín 13 kusov a pozorovacie skupiny pre spoluprácu s armádou mali 11 strojov. Skupina (groupe), zložená z dvoch letiek, tak bola základnou samostatnou administratívnou a často aj taktickou jednotkou, a eskadra, tvorená dvoma až troma skupinami, plnila prevažne administratívnu úlohu.

V povojnovom období a vstupe Francúzska do NATO došlo k preznačeniu groupe na escadron (peruť), ktorá sa potom stala základnou operačnou a administratívnou jednotkou Armée de l'air. Dve až tri letky (escadrille) stále zostávajú organizačnou zložkou týchto perutí zachovávajúce si vlastnú identitu a tradície, napríklad Escadrille SPA 3 v rámci Escadron de chasse 1/2 Cigognes, ale nie operačnú samostatnosť.[7]

Nemecko[upraviť | upraviť kód]

Najmenšou operačnou jednotkou stíhacích lietadiel Luftwaffe počas druhej svetovej vojny bola letka (Staffel) s 12 lietadlami, ktorá sa v boji delila na ďalšie taktické jednotky – typicky išlo o roj 4 lietadiel, tzv. Schwarm. Nemecké letky boli podriadené skupinám (Gruppen), ktoré sa skladali z troch letiek a štábu.[8]

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť kód]

Základnou jednotkou Royal Air Force v roku 1939 bola peruť (Squadron) s približne 12 a viac lietadlami. V jej rámci pôsobili dve operačné letky (Flights) po 6 strojoch v dvoch rojoch (Sections) po 3 lietadlách. Počnúc rokom 1940 začala RAF postupne prechádzať na systém perutí operujúcich v letkách či rojoch (Flights) po 4 lietadlách, tzv. Finger-four, skladajúcich sa z dvoch dvojíc (Sections).[9][10]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Příruční slovník a databáze lexikálního archivu [online]. bara.ujc.cas.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  2. letka. In: Krátky slovník slovenského jazyka 4 [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  3. ČADIL, Jan. Vzdušné sily OS SR – Ročenka 2016. Bratislava : v spolupráci s L+K vydal MAGNET PRESS, SLOVAKIA, 2016. ISBN 978-80-251-1825-2. Kapitola Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky, s. 4-7.
  4. redakce Naše řeč, ÚJČ AV ČR, v. v. i. - naserec@ujc.cas.cz. Ze života leteckých názvů [online]. nase-rec.ujc.cas.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  5. FIDLER, Jiří. Na zrazeném nebi : encyklopedie československého vojenského letectva za branné pohotovosti státu na podzim 1938. 1. vyd. Praha : Libri, 2015. 439 s. ISBN 978-80-7277-532-3. Kapitola Organizační struktura a velitelský sbor vojenského letectva (stav k 15. září 1938), s. 411-422.
  6. MACOUN, Jiří. České vojenské letectvo. Brno : Computer Press, 2007. ISBN 978-80-251-1825-2. Kapitola Velké soupeření 1950-1989, s. 57.
  7. BUYCK, Sebastien. Return of the Escadrille. AirForces Monthly. September 2016, čís. 342, s. 54-55.
  8. GROSSMANN, Viktor. Vyznejte se v Luftwaffe. Extra VÁLKA - Vojska. 2012-11-23, čís. 1, s. 42-43. ISSN 1805-0298.
  9. Organizace Luftwaffe, RAF a čs. letectva [online]. fronta.cz, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  10. FRANKS, Norman L. R.. Letadlo proti letadlu (ilustrovaná historie vzdušných soubojů od roku 1914 do současnosti). [s.l.] : D-Consult v nakl. Deus, 2002. 301 s. ISBN 978-80-86215-35-8. Kapitola Pružná formace, s. 142-163.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letka (letecká jednotka) na českej Wikipédii.