Lev (súhvezdie)
| Lev | |
 | |
| Latinský názov | Leo |
|---|---|
| Skratka | Leo |
| Genitív | Leonis |
| Symbolické vyjadrenie | lev |
| Rektascenzia | 11h |
| Deklinácia | 15° |
| Plocha | 947 štvorcových stupňov Poradie: 12 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 3 |
| Najjasnejšia hviezda | Regulus (α Leo) (Zdanl. magnitúda 1,4) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl | |
 Pozri aj Astronomický portál | |
Lev (♌, Leo) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Leží medzi súhvezdiami Rak na západe a Panna na východe.
Lev je zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 10. augusta do 15. septembra Je to veľké súhvezdie a prechádza ním časť ekliptiky. Z toho vyplýva, že v ňom príležitostne môžeme nájsť planéty a Mesiac. Pred 4 000 až 5 000 rokmi bol v Levovi bod letného slnovratu. Odvtedy sa dôsledkom precesie posunul cez Raka do Blížencov.
Legenda[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku tejto legendy stála vyhlásená delfská veštica Pýtia, ktorá poradila kedysi hrdinovi Heraklovi (Herkulovi), aby vstúpil do služieb mykénskeho kráľa. Herakles poslúchol a odišiel do Mykén. Kráľ mu dal niekoľko ťažkých úloh. Prvá z nich bola zabiť leva, ktorý žil v blízkych horách. Lev bol neobyčajne veľký, mal nepriestrelnú kožu a sužoval celý kraj. Herakles ho našiel v jednej jaskyni (ktorú dodnes ukazujú turistom) a omráčil mohutným kyjom. Potom ho zaškrtil a odniesol kráľovi do Mykén. Herakles bol po smrti prijatý medzi bohov na Olymp a dostal sa aj na oblohu (súhvezdie Herkula). S ním sa tam na pamiatku jeho hrdinských činov objavili aj jeho obete: Lev, Hydra a Rak.
Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Leo | Regulus | 1,4m |
| β Leo | Denebola | 2,14m |
| γ Leo | Levia hriva (Algieba) | 2,01m |
| δ Leo | Zosma | 2,56m |
| ε Leo | Algenubi | 2,97m |
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Regulus, čiže Princ alebo Malý kráľ. V minulosti bol Regulus jeden zo štyroch „strážcov oblohy“, čiže kráľovských hviezd. Boli to hviezdy, ktoré na úsvite dejín označovali dôležité body na nebi: Letný slnovrat (Regulus), jarný bod (Aldebaran), zimný slnovrat (Fomalhaut) a jesenný bod (Antares). Kráľovské hviezdy rozdeľovali dráhu Slnka – ekliptiku a tým aj rok na štyri časti – ročné obdobia. Regulus je modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130-krát (podľa niektorých zdrojov 164-krát) svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Je okrem iného aj jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník.
Beta Leonis sa nazýva Denebola. Pôvodné znenie bolo Dhanab al Asad, čiže chvost leva. Niekedy sa Denebola považuje za vrchol Jarného trojuholníka namiesto Regula. V obrazci Leva je skutočne na jeho chvoste. Hviezda gama Leonis má meno Levia hriva (lat. Algieba, t.j. z arabčiny: čelo alebo predok (leva)). Je to jedna z najkrajších dvojhviezd aj pre malé ďalekohľady. Zéta Leonis, Adhafera, má tiež dvoch slabých sprievodcov. Aj 54 Leonis, Iota Leonis a Tau Leonis sú pomerne jasné a ľahko pozorovateľné dvojhviezdy.
Objekty[upraviť | upraviť zdroj]
V súhvezdí Lev sa nachádza tiež niekoľko slabých galaxií, ktoré sú však všetky menej jasné ako 9 mag. Najjasnejšia z nich je špirálová galaxia M66. V ďalekohľade môžeme vidieť v zornom poli aj ďalšie dve galaxie: M65 a NGC 3628. Táto, medzi pozorovateľmi populárna skupina, je známa ako Leo Triplet.
V Levovi sa nachádza aj radiant jedného z najznámejších meteorických rojov – Leoníd. Maximum má okolo 17. – 18. novembra.
Ďalšie objekty Messierovho katalógu:
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Lev je veľmi veľké a nápadné súhvezdie. Na oblohe patrí, podobne ako napr. Veľká medvedica, alebo Orión k základným orientačným bodom, podľa ktorých sa hľadajú súhvezdia menej výrazné. Jeho hviezdy sú jasné a skutočne tvarom pripomína ležiaceho Leva. Hviezdy alfa, éta, gama, dzéta, mí a epsilon tvoria tvar akéhosi kosáka, či prevráteného otáznika. Súhvezdie nájdeme priamo pod Veľkou medvedicou. Je to jarné súhvezdie a na oblohu vystupuje vysoko. Dá sa však na rannej oblohe pozorovať už od októbra a na večernej až do júna.