Levočské planiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°06′25″S 20°45′11″V / 49,107°S 20,753°V / 49.107; 20.753
Levočské planiny
geomorfologický podcelok
Slovakia15Spis40.JPG
Pohľad na okolie Vyšných Repáš
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Kežmarok, Levoča, Sabinov
Nadradená
jednotka
Levočské vrchy
Susedné
jednotky
Levočská vysočina
Levočská vrchovina
Popradská kotlina
Hornádske podolie
Medvedie chrbty
Podhradská kotlina
Smrekovica
Bachureň
Šarišské podolie
Podradené
jednotky
Oľšavická planina
Levočské úboče
Súradnice 49°06′25″S 20°45′11″V / 49,107°S 20,753°V / 49.107; 20.753
Najvyšší bod Javorinka
 - výška 1 074 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 600 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Levočské planinygeomorfologický podcelok Levočských vrchov. Najvyšším bodom je vrch Javorinka s výškou 1 074 m n. m.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatyPodhôľno-magurská oblasťLevočské vrchyLevočské planiny
***

Podcelok zaberá južnú časť pohoria a vytvára pás územia medzi Kežmarkom a Vyšným Slavkovom. Na severe pokračujú Levočské vrchy podcelkami Levočská vysočina a Levočská vrchovina, západným smerom leží Popradská kotlina, patriaca Podtatranskej kotline. Južný okraj vymedzuje Hornádska kotlina s podcelkami Hornádske podolie, Medvedie chrbty a Podhradská kotlina. Východným smerom nadväzuje Branisko s podcelkom Smrekovica a Bachureň a severovýchodne leží Spišsko-šarišské medzihorie s podcelkom Šarišské podolie.[1]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Oľšavická planina
  • Levočské úboče

Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Javorinka (1 074 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Spišská (1 056 m)
  • Veľká Krásna (988 m)
  • Bišar (981 m)
  • Hradisko (932 m)

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti pohoria leží prírodná rezervácia Bišar.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Južná časť Levočských vrchov patrí medzi turisticky najviac navštevovanú časť pohoria. Je tu vybudovaných viacero turistických trás.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-16]. Dostupné online.