Lexikálna mikroustálenosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lexikálna mikroustálenosť je jeden z najtypickejších a najsignifikantnejších znakov frazeologizovanosti istého spojenia. Vychádza z princípov teórie pravdepodobnosti: Ak sa v texte objaví zložka (slovo) A, je veľká pravdepodobnosť, že sa pri nej objaví aj komponent B, ktorý s ňou utvára frazeologickú jednotku. Ani tento ukazovateľ sám však nestačí ako jednoznačný signál frazeologickosti, preto sa uplatňuje spolu s inými typmi mikroustálenosti, predovšetkým s ustálenosťou významu.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.