Lexéma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lexéma je základná jednotka lexikálnej (čiže slovnej) zásoby jazyka, t.j. základná jazyková jednotka, ktorá je nositeľom vecného významu. Konrétnejšia interpretácia tejto definície je však sporná, pretože lexéma môže byť definovaná (prinajmenšom) jedným z nasledujúcich spôsobov:

  • lexéma je kmeň slova (napr.- let- tvorí jednu lexému) resp. lexéma je lexikálna morféma (napr. -let- a -liet- tvoria jednu lexému)[pozn 1];
  • lexéma sú všetky tvary určitého (plnovýznamového) slova (napr. letím, letíš, letí, letíme, letíte, letia, letel… tvoria jednu lexému; slovo priletím, priletíš… tvorí inú lexému; slovo let, letu, lete, letom… tvorí inú lexému);
  • lexéma sú všetky tvary určitého (plnovýznamového) slova alebo ustáleného slovného spojenia (napr. okrem príkladov v predchádzajúcom bode tvorí jednu lexému aj napr. slovné spojenie triedny učiteľ, triedneho učiteľa, triednemu učiteľovi… a jednu lexému tvorí aj napr. slovné spojenie dám prednosť, dáš prednosť, dá prednosť…);
  • lexéma sú všetky tvary určitého (plnovýznamového) slova a slov odvodených od rovnakého významového základu (napr. letím, letíš, letí… a priletím, priletíš, priletí… a let, letu… a nálet, náletu… atď. tvoria jednu lexému)

Význam lexémy je seméma. Náukou o lexémach je lexématika.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ojedinele sa za lexému považuje aj iná morféma (napr. v slove nezaplatiteľný sú potom ne-, -za-, -plat-, -teľný 4 lexémy .

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]