Lieska najväčšia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
lieska najväčšia
(ms) Corylus maxima 7.jpg
Lieska najväčšia; nezrelé orechy (leto)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corylus maxima
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lieska najväčšia[2] (lat. Corylus maxima) [3] je veľký opadavý ker alebo malý strom s viacerými kmeňmi z rodu lieska (Corylus) z čeľade brezovité (Betulaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lieska najväčšia je bohato rozkonárený ker, vzácne aj strom, vysoký 5 až 10 m. Mladé konáre sú sivohnedé, chlpaté, s malými belavými lenticelami, podobné konárom liesky obyčajnej.[4]

Listy liesky sú stopkaté; stopka je dlhá 8 až 15 mm, čepeľ je okrúhla až široko vajcovitá, 7 až 14 cm dlhá, na báze srdcovitá, dvojito pílkovitá, so 7 až 9 pármi žíl. Prílistky sú úzko podlhovasté a tupé.[4]

Tyčinkové kvety sú v jahňadách 7 až 9 cm dlhých. Piestikové kvety sú v púčikových zväzočkoch, z púčikov v čase kvitnutia vyčnievajú nitkovité ružové čnelky. Jedlé oriešky sú vo zväzkoch po 1 až 6, sú podlhovasto vajcovité, hnedé, asi 2 cm dlhé. Obal plodu je dvakrát dlhší ako oriešok, v hornej časti je rúrkovitý, na vrchole nepravidelne strapkatý.[4]

V záhradách a parkoch sa pestuje kultivar liesky najväčšej, pomenovaný 'Purpurea'. Je to riedko rozkonárený ker alebo strom so sýto pupurovými listami. Koncom zimy ovísajú na holých konároch fialkasté jahňady so žltými peľnicami. Oriešky dozrievajú na jeseň a sú jedlé.[4]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Lieska najväčšia je druh pôvodný v južnej a juhovýchodnej Európe, Malej Ázii a na Kaukaze, v strednej Európe sa pestuje.[4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Lieska najväčšia bola vysádzaná aj v mnohých ďalších oblastiach sveta a miestami aj splanela, napríklad vo Veľkej Británii, západnej Európe a na Cypre. Lieska rastie v lesoch a krovinách, objavuje sa aj v okolí sadov, záhrad a ľudských osídiel. Kvitne od februára do apríla.[5]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo liesky najväčšej je mäkké, ľahko štiepateľné a pekne žilkované. Používa sa do násad, na výrobu latiek a v košikárstve. Poskytuje tiež kvalitné drevené uhlíky, ktoré používajú umelci. Plody liesky najväčšej obsahujú až 65% oleja, ktorý sa využíva v potravinárstve, kozmetike a ako prísada do farieb.[6] Plody liesky sú jedlé a chutné. Listy sa využívali aj v tradičnej medicíne.[5]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Na lieske najväčšej parazitujú podobní škodcovia, ako na lieske obyčajnej. Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité, larvy druhu Contarinia coryli[7] napadajú samčie jahňady hostiteľa, ktoré zvnútra postupne vyžierajú.[8] Na samičích kvetoch a samčích jahňadách liesky najväčšej parazitujú aj roztoče druhu Phytoptus avellanae.[9] Kvetové orgány sa následne deformujú a vytvárajú hálky.[10]

Z motýľov na lieske parazitujú larvy dvoch druhov; Phyllonorycter coryli[11] a Stigmella microtheriella.[12] Larvy oboch druhov sa živia listovými pletivami a vytvárajú na čepeli typické chodbičky (míny) väčšinou blízko listových žíl.[13][14]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rivers, M.C. & Beech, E. 2018. Corylus maxima. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T194619A122039374. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T194619A122039374.en. Accessed on 03 May 2022.
  2. Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  3. Corylus maxima [online]. World Checklist of Vascular Plants; wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  5. a b Ladislav Kovář. CORYLUS MAXIMA Mill. – líska největší / lieska najväčšia [online]. BOTANY.CZ, 2018-01-17, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (česky)
  6. Corylus maxima [online]. Plants for a Future, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  7. Contarinia coryli [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  8. W.N. Ellis. Contarinia coryli [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-09-17, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Phytoptus avellanae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  10. W.N. Ellis. Phytoptus avellanae, filbert bud mite [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  11. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  12. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  13. W.N. Ellis. Phyllonorycter coryli, nut-leaf blister moth [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)
  14. W.N. Ellis. Stigmella microtheriella, nut-tree pigmy [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-03]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]