Lieska obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
lieska obyčajná
(ms) Corylus avellana 10.jpg
Lieska obyčajná; nezrelé plody (august)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corylus avellana
L.
Corylus avellana range.svg
Prirodzený areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lieska obyčajná[2] (ľudovo: lieska[3]; lat. Corylus avellana[4]) je veľký opadavý ker alebo malý strom s viacerými kmeňmi z rodu lieska (Corylus) z čeľade brezovité (Betulaceae). Lieska kvitne na začiatku roka a opeľuje sa vetrom. Jedince sú obojpohlavné.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lieska obyčajná je ker alebo zriedkavejšie strom, 3 až 8 m vysoký. Korunu má guľovitú až nepravidelnú, konáre sú priame. Jednoročné konáriky sú zelenohnedé. Borka je s priečnymi a okrúhlymi hnedými lenticelami, je hnedá, lesklá, neskoršie sivohnedá, šupinovite sa olupujúca.[2]

Listové púčiky liesky sú široko vajcovité, so zelenými alebo červenkastými šupinami. Striedavo postavené opadavé listy sú krátko chlpaté a často asymetrické. Listová čepeľ je obrátene vajcovitá, na báze nepravidelne srdcovitá, na okraji ostro dvojito pílkovitá. V hornej polovici je spravidla laločnatá, na vrchole ostro končistá. Je 5 až 16 cm dlhá a 3 až 11 cm široká, so 6 až 7 pármi bočných žíl. Čepeľ je na líci tmavšie zelená, riedko chlpatá, na rube svetlejšia, roztrúsene chlpatá, najmä na žilnatine. Listová stopka je do 30 mm dlhá.[2][6]

Tyčinkové kvety sú v úzkych valcovitých jahňadách po 2 až 4 a v čase kvitnutia sú 30 až 60 mm dlhé. Piestikové kvety rastú v púčikových, široko vajcovitých, 50 až 10 mm dlhých zväzočkoch. V čase kvitnutie z nich výrazne vyčnievajú nitkovité karmínočervené blizny. Tyčinkové kvety kvitnú v marci, piestikové vo februári až apríli.[2] Orech je zhruba guľovitý, až 20 mm dlhý, žltohnedý.[7]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Lieska obyčajná je rozšírená v Európe v prirodzených porastoch od Škandinávie po juh kontinentu. Na severe sa nachádza v Nórsku až do 67° severnej zemepisnej šírky, hoci jeho severná hranica klesá ďalej na východ. Chýba len na Islande, niektorých stredomorských ostrovoch (Cyprus, Malta) a v najsevernejších a najjuhovýchodnejších extrémoch kontinentu. Vyskytuje sa aj v severnej Afrike a Malej Ázii. Do Severnej Ameriky bola zavlečená v polovici 50. rokov 19. storočia, kde v súčasnosti hybrid medzi lieskou obyčajnou a Corylus americana predstavuje hlavnú možnosť pre nové plodiny.[7]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Lieska obyčajná má nezvyčajnú schopnosť prispôsobiť sa extrémnym stanovištným podmienkam. Oriešky roznášajú vtáky, veveričky a hraboše.[2]

Lieska obyčajná rastie od rovín až do horského stupňa, vo svetlých lesoch a na ich okrajoch, na sutinách, na rúbaniskách, pri brehoch potokov, na takmer všetkých typoch pôd, v teplejších aj chladnejších oblastiach. Vyskytuje sa v spoločenstvách opadavých listnatých lesov. Ekologicky je to druh dosť plastický, takže rastie v tieni, ako aj na výslní. Je to priekopnícka drevina na odlesnených pôdach. Môže sa rozmnožovať semenami ako aj vegetatívnym spôsobom. Jej maximálny výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v nadmorskej výške asi 1500 m.[2][6][7][8]

Lieska obyčajná sa po poškodení rýchlo obnovuje a mladé výhonky počas jedného roka dorastajú do dĺžky až 2 m. Jej priemerná dĺžka života je 80 až 90 rokov. V poľadovej dobe bola lieska jednou z dominantných drevín v podrastoch borovicových lesov. Dokladajú to časovo presne definovateľné uloženiny peľu v rašelinových sedimentoch.[2][6][7]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Lieska obyčajná má dobre štiepateľné, ohybné, pružné a húževnaté drevo, z ktorého sa vyrábali obruče na sudy, násady pre náradie a využívalo sa tiež v košikárstve.[6]

Lieskové oriešky majú potravinársky aj medicínsky význam pre vysoký obsah vitamínu C a oleja.[2] Orechové jadrá obsahujú až 50 % tukov a 19 % bielkovín.[8] Vďaka väčším orechom a tenším škrupinám v porovnaní s inými druhmi lieskových orechov sa lieska obyčajná vo veľkej miere využíva v šľachtiteľských programoch a v súčasnosti existuje viac ako 400 opísaných kultivarov.[7] Sušené listy sú tiež súčasťou viacerých čajových zmesí, ktoré majú močopudné účinky.[2] Nedávne výskumy ukázali, že lieska by mohla byť aj dobrou voľbou na výrobu taxolu, jedného z najdrahších protirakovinových liekov na svete.[7]

Lieska obyčajná je tiež krajinotvorná a významná medonosná rastlina skorej jari.[6][8]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Z motýľov na lieske obyčajnej parazitujú larvy dvoch druhov; Phyllonorycter coryli[9] a Stigmella microtheriella[10] Larvy oboch druhov sa živia listovými pletivami a vytvárajú na čepeli typické chodbičky (míny) väčšinou blízko listových žíl.[11][12]

Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité, larvy druhu Contarinia coryli[13] napadajú samčie jahňady hostiteľa, ktoré zvnútra postupne vyžierajú.[14] Na samičích kvetoch a samčích jahňadách liesky obyčajnej parazitujú aj roztoče druhu Phytoptus avellanae.[15] Kvetové orgány sa následne deformujú a vytvárajú hálky.[16]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Shaw, K., Roy , S. & Wilson, B. 2014. Corylus avellana. The IUCN Red List of Threatened Species 2014: e.T63521A3125935. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2014-3.RLTS.T63521A3125935.en. Accessed on 02 May 2022.
  2. a b c d e f g h i Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  3. lieska. In: Slovník slovenských nárečí
  4. Corylus avellana [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  5. BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen.. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 78.
  6. a b c d e Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
  7. a b c d e f Publ. Off. EU, Luxembourg, [cit. 2021-11-30]. (anglicky)
  8. a b c Peter Mižík. CORYLUS AVELLANA L. – líska obecná / lieska obyčajná [online]. BOTANY.CZ, 2008-08-11, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (česky)
  9. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  10. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  11. W.N. Ellis. Phyllonorycter coryli, nut-leaf blister moth [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  12. W.N. Ellis. Stigmella microtheriella, nut-tree pigmy [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  13. Contarinia coryli [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  14. W.N. Ellis. Contarinia coryli [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-09-17, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  15. Phytoptus avellanae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)
  16. W.N. Ellis. Phytoptus avellanae, filbert bud mite [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]