Limes Romanus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Limes na Dunaji pri provincii Panónia
Hranice Rímskej ríše okolo roku 80
Svetové dedičstvo UNESCO

Limes (lat. cesta, hraničná cesta, hranica) alebo limes Romanus alebo rímsky limes bola od cisárskej doby hranica Rímskej ríše, a to prirodzená, tvorená riekou alebo umelá s priekopou a valom, prípadne aj s palisádou alebo stenou. Podľa niektorých zdrojov[chýba zdroj] sa riečna hranica ako limes nikdy neoznačovala. Dnes ako „limes (Romanus)“ spravidla označujeme len časti hranice so systémom opevnení.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo limes pôvodne označovalo cestu, medzu vedúcu naprieč pozemkom, hranicu medzi pozemkami. Chrbticou limitu bola vždy strategická cesta, ktorá umožňovala rýchle spojenie a presuny vojenských jednotiek, a sieť vojenských táborov, staníc a signálnych veží umožňujúcich ohlasovanie pohybov nepriateľov a privolávanie posíl na miesta ohrozené útokom.

Limes Romanus na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou Rímskej ríše boli aj menšie územia dnešného Slovenska, ako napríklad Petržalka, pri ktorej v katastri obce Rusovce sa nachádza kastel Gerulata, tiež pevnosť v meste Komárno pri sútoku riek Váh a Dunaj, ktorá bola priamo súčasťou limes Romanus. Tiež k tomuto systému patril aj Rímsky vojenský tábor v Iži, ako jediný opevnený bod na ľavej strane Dunaja. Ležal oproti rímskemu táboru Brigetio, nachádzjúcemu sa na uzemí dnešnej maďarske obce Szöny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]