Limonádový Joe aneb Koňská opera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Limonádový Joe aneb Koňská opera
Originálny názov Limonádový Joe aneb Koňská opera
Žáner komédia (paródia), western
Dĺžka 87 minút
Štát Česko-Slovensko
Pôvodný jazyk čeština
Rok 1964
Spoločnosť Filmové studio Barrandov
Filmový štáb
Réžia Oldřich Lipský
Scenár Jiří Brdečka, Oldřich Lipský
Hudba Jan Rychlík, Vlastimil Hála
Kamera Vladimír Novotný
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Limonádový Joe aneb Koňská opera je česká filmová hudobná komédia, resp. osobitá paródia, ktorú natočil režisér Oldřich Lipský v roku 1964. Hlavný hrdina filmu – pištoľník popíjajúci zásadne len Kolalokovu limonádu (Karel Fiala) – likviduje zlo na Divokom západe, predovšetkým potom pištoľníkov popíjajúcich whisky. Protihráčom je mu gangster hľadaný v štyroch štátoch (Miloš Kopecký), neštítiaci sa ani tých najhanebnejších zločinov, obzvlášť na nevinných dievčatách.

Dej filmu[upraviť | upraviť kód]

Príbeh nás privádza do arizonského mesta Stetson City v roku 1885. Toto mesto žije typickým životom osady, ktorá vyrástla na železnici a peniazoch z nej plynúcich. Schádza sa tu pestrá spoločnosť kovbojov, honcov dobytka, dobytkárov, dobrodruhov i podnikavcov. Tí všetci sa schádzajú vo vyhlásenom podniku nazývanom Trigger-Whiskey-Saloon. Jeho majiteľom je Dough Badman, podnikavý a – podľa svojich vlastných slov – odporne bohatý muž. Je to človek aspoň do istej obmedzenej miery na úrovni, a jeho ctižiadosťou je udržiavať vo svojom podniku povesť kultúrneho stánku. Preto si tiež vydržuje hviezdu, speváčku Tornado Lou ("Tornado žena, Tornado lvice"). Tá ma na prítomných mužov, vrátane Dougha, magický vplyv, a je predmetom ich túžby. Ona sama je však podobnými typmi mužov presýtená, hľadá muža svojich snov, muža, ktorý by ju spravil inou, lepšou („já stále sním, kdy přijde on, mého srdce šampión“).

Život v Stetson City, reprezentovanom v podstate Trigger-Whiskey-Saloonom, je veľmi divoký. Neustále bitky, prestrelky, pištoľnícke súboje a lámajúci sa nábytok. To všetko, samozrejme, ruka v ruke s alkoholom. A práve proti tomuto démonovi tu vedie misionársky a márny boj pán Ezra Goodman, člen spolku Arizonská obroda, spolu so svojou dcérou Winifred. Ich snaha sa v drsnom prostredí stretáva len s výsmechom a pištoľníci často neváhajú siahnuť tiež k hrubostiam, či už verbálnym, alebo dokonca manuálnym („mé housle!“). V okamihu jedného takého konfliktu prekrojí hustý vzduch obhrublej zábavy jasný hlas: „A mně sklenici Kolalokovy limonády!“ Na scénu vstupuje muž starostlivo oblečený do čistého bieleho obleku, tvár dielom božskej Afrodity, postava vytesaná umením Héfaistovým. „Říkal jste sklenici Kolalokovy limonády, cizinče?“ „Ano říkal.“ „Pak musíte být Limonádový Joe.“ Je zrejmé, že nový muž na scéne sa teší istej povesti.

Limonádnik si hneď na samom začiatku vydobyje sympatie, keď zosmiešni hrubiána Grimpa bravúrnym zostrelením jeho opasku a súčasným odnohavicovaním tohto primitívneho násilníka. Vystúpenie zanechá hlbokú ranu v srdci Lou („To je on, mého srdce šampión!“). Nasleduje odchod („Já se vrátím...“). Keď sa Joe chystá odcválať na svojom belkovi, zoznamuje sa bližšie s pánom Goodmanom, a najmä s jeho dcérou. Počas zoznámenia príde v meste k prepadnutiu banky a búrlivej, ale bezvýslednej prestrelke. Neschopnosť strelcov komentuje Joe s nadhľadom a pohŕdaním („Žabaři, žádná mrtvola“). Sám potom počas ľahkej konverzácie banditov zneškodní. Winifred je okúzlená a je zrejmé, že sa do Joea zamilovala. Pri odchode Joe prisľúbi dodávku Kolalokovej limonády, ktorej sa popri pánovi Goodmanovi dožadujú i očarení pištoľníci.

Krátke obdobie slávy zázračného nápoja však čoskoro opäť upadá a všetko sa vracia do starých koľají. Whiskey tečie prúdom, opilci sa motajú, pištoľnícke súboje odumierajú na neschopnosti strelcov čo i len tasiť kolt. Túto hrôzu sleduje pán Goodman s žalosťou a modlí sa za Kolaloku. A tu príde telegram. Pán Goodman je poverený zastupiteľstvom firmy Kolalok&syn, a následne zakladá Kolaloka Saloon, zariadenie vzhľadom i odviazanosťou hosťov evokujúci kostol. Pod vplyvom úžasného umenia Joea preberá všetku klientelu z Trigger-Whiskey-Saloonu a zásadne kultivuje pištoľnícku scénu. Už žiadne súboje bez mŕtvol („Když střílí konzument Kolaloky, netřeba volat lékaře.“). Dough Badman spolu s Lou a Grimpom obývajú prázdny saloon, Dough sníva o turné s Lou po Európe, Lou sníva o limonádnikovi a Grimpo spí.

A tu, keď by ťažko niekto čakal zvrat, vchádza na scénu nová osoba. Horác, alias Hogofogo, prináša Doughovi dôkaz súrodeneckého puta a plán, ako obnoviť slávu podniku. Rovnako ako Joe v Tripple-Whiskey-Saloone, tiež Horác využije úplne rovnaké, len o niečo drsnejšie, spôsoby na získanie popularity. Odhalí sa ako Hogofogo s dvanástimi zárezmi na pažbe svojho deringeru, ktorý je hľadaný v štyroch štátoch a bez väčších problémov presviedča mužov, aby sa zdvihli od pohárov so slamkami a vrátili sa od podniku Dougha Badmana („Do místa, kde zlomené srdce vyhojí svůj bol sklenkou té zázračné Trigger Whiskey“). Pri tej príležitosti sa nezabudne zamilovať do panenskej Winifred.

Hogofogo nie je zvyknutý dlho čakať, a tak pri prvej príležitosti sa pokúsi Winifred na cintoríne zmocniť. Dielom neskutočne šťastnej náhody práve cvála Joe miestom zvaným Fatamorgána Valley. Vedľa Pyramíd a Tower Bridge tu uvidí výjav zo statsoncityského cintorína. Obracia svojho koníka a šialeným tempom cvála zachrániť svoju lásku. S chlípnikom zatočí (doslova) a od Winifred sa mu dostáva sľubu, že sa mu oddá (samozrejme, až po riadnej svadbe). Keď sa dozvie o renesancii Tripple-Whiskey-Saloonu, rozhodne sa situáciu vyriešiť. Dochádza k prestrelke medzi Joeom a Horácom, ktorý je prefíkane prezlečený za černocha, v ktorej má, samozrejme, navrch Joe. Rozhodne však nehodlá prelievať krv, len zamýšľa protivníka potupiť. V kritickom momente, kedy sa už zdalo byť všetko vyriešené, nešťastne privonia k alkoholu a upadá do bezvedomia. Zachraňuje ho obetavá Lou. Keď príde Joe k sebe, vyjaví mu úbohá speváčka svoje city. Pištoľník však zostáva úplne chladný, pre ženu ako Lou nemá iné, než slová ľútosti a pohŕdania. Odchádza, a s ním sa nesie prísaha pomsty.

Horác, Dough a Lou vymyslia diabolský plán. Horác, prezlečený za starého slepého ladiča pián, unesie Winifred a povie Joeovi, že sa má dostaviť do opusteného lomu. Joe neváha, oblečie si teplú spodnú bielizeň (lebo noci sú v Arizone chladné) a vyrazí oslobodiť Winifred. Tu stráži Grimpo a obaja Kidovia. Spolu s nimi je tu aj Lou, ktorá chce byť prítomná pri konci muža, ktorý jej ukradol city a potom ju zavrhol. Joe vďaka svojim skokanským schopnostiam spoločnosť prekvapí, ale neprehliadne lesť. Jeho protivníci totiž využili Joeho slabosti ku Kolalokovej limonáde, a fľašu od nej naplnili whiskey. Joe skutočne neodolá a napije sa. V tej chvíli upadá do bezvedomia. Je promptne priviazaný k mučiacemu kolu a zloduchovia chystajú desivé muky, ktorým sa má prizerať i Winifred. Grimpo so svojimi kumpánmi zapojí všetku svoju fantáziu, ktorá je v tomto prípade prekvapivo veľká, a limonádnik trpí ("mučeníčko, to je moje potěšeníčko"). To, na čom si nepochybne najviac zakladal – jeho upravený vzhľad – je totiž ničené.

Počas mučenia si Lou uvedomí, že Joeho i napriek všetko zažité príkorie stále miluje. Nastraží tyranom pascu a zbavuje sa ich. Joe je oslobodený a môže sa objať so svojou snúbenicou. Lou trpí, ale žehná im. Nielen Lou pochopila, že nemožno žiť zlom a príkoriami na ostatných. Dough sa trápi výčitkami, uvedomuje si, aký je Horác netvor. Nedokáže sa však vzbúriť. Jeho brat sa zatiaľ chystá na stretnutie s Winifred, ktorú mieni učiniť obeťou svojej chlípnej túžby. Miesto očakávanej Winifred však vchádza do starostlivo pripraveného hniezdočka lásky obávaný pištoľník, oblečený celý do čierneho ("Ta totiž lépe sluší mstitelovi"). Joe vyzýva Horáca k partii pokru. V nej svojho súpera úplne znemožní. Má Horáca celkom vo svojich rukách, stačí stlačiť spúšť. Napriek tomu sa uspokojuje s jediným. Opäť dáva zloduchovi papier na podpísanie prehlásenia, že Kolaloka je jediný nápoj pre mužov. Horác, miesto aby pod ťažobou dojatia nad šľachetnosťou svojho soka odprosil, použije ďalší zo svojich špinavých trikov. Už po niekoľký raz tak Joe padá, zasiahnutý tentokrát prúdom dobre vychladeného šampanského. Do jeho tela potom Horác vyprázdni oba Joeove Smith and Wessony.

Po tomto šťastnom víťazstve sa ponáhľa Horác na cintorín. Tam sa totiž práve nachádza Winifred, aby sa s maminkou podelila o novinky. Cesta pre špinavé úmysly Horáca je teda voľná. Vrhne sa na Winifred, ale vtom pribehne Lou a zhatí mu plány. Horác ju bez milosti zabije. Náhodou sa tu ocitol i Dough, ktorý pri pohľade na hrozný čin svojho brata, vytiahne vývrtku a vrazí ju lotrovi do chrbta. Odmenou je mu guľka z revolveru umierajúceho. Horáca však ani na smrteľnej posteli neopúšťajú čierne myšlienky, a tak obráti kolt i proti bezbrannej Winifred. Nervydrásajúcu scénu preruší výstrel, ktorého pôvodcom je Limonádový Joe. Vysvetlenie je prosté, stačilo zopár kvapiek Kolaloky (O tom, ako sa to vlastne dokázal poliať, pištoľník decentne pomlčí). Na mieste prichádza k desivému zisteniu. Hromada mŕtvych tiel je jeho rodinou, prezrádzajú to kakaové škvrny veľkosti mexického doláru. Joe polieva bezvládne telá, a tie opäť radostne vstávajú. Do šťastnej scény prichádza tiež otecko Kolalok, otec všetkých zúčastnených okrem Winifred. Pri tejto príležitosti dochádza k nájdeniu ropy, zlata a navyše i k výhre v burze. Nešťastný Horác nedokáže potlačiť ľútosť nad svojou notorickou zločinnosťou. Dostáva sa mu však útechy, a potom nasleduje šťastný koniec.

Ďalší spolupracovníci[upraviť | upraviť kód]

Texty piesní: Jan Rychlík, Jiří Brdečka, Pavel Kopta
Hrajú: Karel Fiala, Miloš Kopecký, Rudolf Deyl ml., Květa Fialová, Olga Schoberová, Josef Hlinomaz, Bohuš Záhorský, Karel Effa, Waldemar Matuška
Spev: Yvetta Simonová, Jarmila Veselá, Karel Gott, Miloš Kopecký, Waldemar Matuška
Choreografia: Josef Koníček
Strih: Miroslav Hájek
Zvuk: Josef Vlček
Zvukové efekty: Bohumír Brunclík, Antoním Jedlička
Výprava: Jiří Rulík, Miloš Osvald, Ladislav Krbec
Návrhy kostýmov: Jiří Brdečka, Fernand Vácha, Nita Romanečová, Eva Lackingerová
Výtvarník dekorácií: Karel Škvor
Animácia: Břetislav Pojar, Jiří Trnka
Umelecká spolupráca: Jiří Brdečka
Vedúci výroby: Jaroslav Jílovec, Filmové studio Barrandov

Poznámky a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Filmové ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Muzikál a rádio[upraviť | upraviť kód]

  • V 90. rokoch 20. storočia pôsobilo v Česku aj malé súkromné rádio pod názvom Rádio Limonádový Joe. Išlo o humoristicky ladenú rozhlasovú stanicu, ktorá okrem kvalitnej populárnej hudby bola zameraná predovšetkým na inteligentnú recesiu, vkusný humor a spoločenskú satiru. Svojím poňatím a programovým zameraním sa práve toto rádio dosť výrazne odlišovalo od iných malých súkromných rádií, ktorých v Česku pôsobilo po Nežnej revolúcii (teda po 17. novembri 1989) väčšie množstvo.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]