Preskočiť na obsah

Linezolid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
linezolid

Linezolid je nové syntetické antibiotikum s osobitným mechanizmom účinku, ktoré patrí do skupiny oxazolidínových antibiotík.[1] Linezolid je blokátor tvorby iniciačnho komplexu translácie.[2] Linezolid je rezervné antibiotikum, ktoré sa smie používať, ak zlyhajú všetky ostatné antibiotiká.[3] Dávkovanie linezolidu je 600 mg liečiva dvakrát denne[2] perorálne alebo intramuskulárne.[3]

Antibiotické spektrum linezolidu

[upraviť | upraviť zdroj]

Linezolid predstavuje alternatívu penicilínov a glykopeptidov[4] na liečbu závažných infekcií grampozitívnymi organizmami, najmä na meticilín rezistentný Stafylococcus aureus, vankomycín rezistentné enterokoky, multirezistentné pneumokoky.[4] Linezolid sa používa pri septických stavoch, infekciách dolných dýchacíchciest, katétrových infekciách, infekciách kože a mäkkých tkanív.[4] Linezolid pôsobí na anaeróbne koky a korynebaktérie, Listeria monocytogenes.[3]

Linezolid je účinný proti:

  • MRSA (meticilín rezistentný Stafylococcus aureus),
  • VRE (vankomycín rezistentný enterokok),
  • PNC rezistentné streptokoky,
  • ERY rezistentné streptokoky,
  • VRSA (vankomycín rezistentný Stafylococcus aureus),
  • aeróbnym grampozitívnym baktériám,
  • anaeróbnym miktoorganizmom
  • Mycobacterium tuberculosis,
  • Mycobacterium avium complex.[2]

Linezolid sa používa pri komunitných a nozokomiálnych pneumóniách.[2]

Farmakokinetika linezolidu

[upraviť | upraviť zdroj]

Linezolid sa podáva perorálne aj parenterálne. Absorpcia prebieha rýchlo a výrazne, biologická dostupnosť dosahuje takmer 100 %.[2] Maximálna plazmatická koncentrácia je dosiahnutá po 2 hodinách od perorálneho podania liečiva.[2] Disribučný objem predstavuje 40 až 50 litrov, takže sa približuje objemu celkovej telesnej vody.[2] Väzba liečiva na plazmatické proteíny predstavuje 31 %.[2] Linezolid sa metabolizuje hlavne oxidáciou, vylučuje sa prevažne močom (materská látka predstavuje 30 %, metabolity predstavujú 50 %), 10 % látky sa vylučuje stolicou vo forme metabolitov.[2] Biologický polčas linezolidu je 4 až 6 hodín.[3]

Farmakokinetické vlastnosti linezolidu[4]
Oxazolidinón Väzba liečiva na proteíny plazmy

(%)

Distribučný objem

(L/kg)

Frakcia vylúčená močom

(%/24 h.)

Biologický polčas

(h.)

linezolid 31 0,6 - 0,7 30 - 35 5-7

Farmakodynamika linezolidu

[upraviť | upraviť zdroj]

Linezolid sa viaže na 23S časť podjednotky 50S bakteriálneho ribozómu, konkrétne na A-pozíciu, čím zabraňuje vzniku funkčného 70S iniciačného komplexu. Linezolid má mechanizmus účinku odlišný od všetkých ostatných antibiotík, ktoré neoatria do skupiny oxazolidínových antibiotík.[2]

Mechanizmus účinku linezolidu
Mechanizmus účinku linezolidu

Zatiaľ čo väčšina široko známych antibiotík (makrolidy, chloramfenikol) inhibuje syntézu bakteriálnych proteínov v štádiu predlžovania peptidového reťazca, linezolid pôsobí včas silnou interakciou s 50S ribozomálnou podjednotkou.[5] V iniciačnom kroku bakteriálnej translácie je 50S podjednotka spojená s fMet-tRNA a komplexom zloženým z 30S ribozomálnej podjednotky a mRNA za vzniku funkčného iniciačného komplexu.[5] Linezolid interaguje s väzbovým miestom P peptidyl-tRNA na podjednotke 50S s mikromolárnou afinitou (a nemá žiadnu afinitu k podjednotke 30S).[5] Táto interakcia zabraňuje väzbe fMet-tRNA na toto miesto počas tvorby iniciačného komplexu.[5] V štúdii bolo presné väzbové miesto objasnené in vivo zosieťovaním fotolabilného derivátu linezolidu naviazaného na podjednotku 50S.[5] Zistilo sa, že linezolid špecificky interaguje s 23S rRNA zatiaľ neidentifikovaným mechanizmom.[5]

Nežiaduce účinky linezolidu

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi nežiaduce účinky linezolidu patrí nauzea, zvracanie, hnačka, bolesti hlavy.[2] Ďalšie sú prejavy hematotoxicity: trombocytopéniapri liečbe trvajúcej viac ako dva týždne.[3] ´Dalej sa môže vyskytnúť myelosupresia, periférna neuropatia (pri podávaní dlhšom ako 8 týždňov), zápal očného nervu, serotonínový syndróm.[3]

Interakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Linezolid je neselektívny inhibítor monoamínoxidázy (MAO), preto by sa nemal užívať spolu s inými inhibítormi monoamínoxidázy A alebo monoamínoxidázy B (ako sú fenelzín, izokarboxazid, selegilín, moklobemid) a dva týždne po skončení užívania týchto antidepresív.[2]

Príbuzné látky

[upraviť | upraviť zdroj]
tedizolid

Novou látkou zo skupiny oxazolidinónov je tedizolid, ktorý je účinný aj proti MRSA, ktoré sú rezistentné na linezolid.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HARTL, Jiří; DOLEŽAL, Martin; MILETÍN, Miroslav. Farmaceutická chemie IV.. 3. vyd. Praha : Karolinum, 2019. ISBN 978-80-246-4264-2. (český)
  2. a b c d e f g h i j k l ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
  3. a b c d e f g MARTÍNKOVÁ, JIřina. Farmakologie pro studenty zdravotnických oborů. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-4157-4.
  4. a b c d LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
  5. a b c d e f Linezolid - Molecule of the Month - August 2005 [online]. www.chm.bris.ac.uk, [cit. 2025-03-16]. Dostupné online.