Lipsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O lodi pomenovanej podľa mesta pozri Lipsko (loď).
Lipsko
(nem. Leipzig)
mesto
Lipsko centrum
Vlajka
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Sasko
Direktívny obvod Lipsko
Kreisfreie Stadt Lipsko
Diaľnica A 9, A 14, A 38, A 72
Rieka Weiße Elster, Pleiße,

Parthe, Luppe

Nadmorská výška 113 m n. m.
Súradnice 51°20′S 12°22′V / 51,333°S 12,367°V / 51.333; 12.367
Najvyšší bod Monarchenhügel
 - výška 159 m n. m.
 - súradnice 51°18′S 12°27′V / 51,300°S 12,450°V / 51.300; 12.450
Rozloha 297,36 km² (29 736 ha)
Obyvateľstvo 518 862 (31. 12. 2009)
Hustota 1 744,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1015
Primátor Burkhard Jung (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 04003 - 04358
Tel. predvoľba +49(0)341
Kód 14 7 13 000
EČV L
Poloha mesta Lipsko v rámci Nemecka
Poloha mesta Lipsko v rámci Nemecka
Poloha mesta Lipsko v rámci spolkovej krajiny Sasko
Poloha mesta Lipsko v rámci spolkovej krajiny Sasko
Wikimedia Commons: Leipzig
Webová stránka: http://www.leipzig.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lipsko (nem. Leipzig) je najväčšie mesto v nemeckej spolkovej krajine Sasko. Má asi 515 000 obyvateľov a leží na sútoku niekoľkých riek. V roku 2006 bolo označené za najlacnejšie mesto v Európe.[chýba zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Lipsko skutočne pochádza z názvu lipa, mesto založili Slovania v roku 1015 ako trhovisko. Už v roku 1165 bolo povýšené na mesto a miestne trhy sa stali významnou udalosťou. Na začiatku 15. storočia, v roku 1409 bola založená Lipská univerzita, ktorá zvýšila význam mesta natoľko, že sa tu začali rozvíjať rýchlo remeslá a neskôr aj priemysel. Pri Lipsku sa 16. októbra19. októbra 1813 konala najväčšia bitka napoleonských vojen, tzv. Bitka národov, v ktorej protifrancúzska koalícia dosiahla rozhodujúce víťazstvo. Medzi Lipskom a Drážďanmi sa tiež otvorila prvá nemecká železničná trať, čoskoro potom sa mesto stalo železničným dopravným uzlom. V 20. rokoch 20. storočia narastal rýchlo počet obyvateľov, a to až nad 500 000, ľudia sa sem sťahovali z vidieka za vidinou lepšieho života v meste. Za nacistickej vlády mesto zažilo tzv. Krištáľovú noc, kedy boli vypálené synagógy a pobití židia. Krištáľová noc sa stala veľkou manifestáciou sily, moci a hrôzy NSDAP. Ku koncu vojny bolo mesto z veľkej časti zničené spojeneckým bombardovaním, obsadila ho americká armáda, ktorá ho odovzdala do správy Červenej armády. Po vyhlásení NDR začala mohutná prestavba mesta podľa socialistického štýlu, vybudovávali sa veľké sídliská a nové priemyselné podniky. Lipsko sa malo stať „perlou Nemecka“. Na konci života Východného Nemecka, v roku 1988 a 1989 sa konali v meste veľké demonštrácie proti SED, nemeckej komunistickej strane. Po páde berlínskeho múra a zjednotení dostalo mesto veľkú podporu zo západu, čo prispelo k premene zo šedivého socialistického mesta na jedno z najmodernejších miest v bývalom Východnom Nemecku. V Lipsku sa o. i. usadili automobilky Porsche a BMW.

Kultúra a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na zničenie mesta počas dvoch svetových vojen je v Lipsku ako takmer vo všetkých veľkých nemeckých mestách pomerne málo historických budov. Pretože Lipsko bolo vždy mesto hudby - v 18. storočí tu pracoval Johann Sebastian Bach, má niekoľko opier. Je tu aj zoologická záhrada. Lipsko má povesť tradičného veľtržného mesta, najvýznamnejšou akciou, usporadúvanou teraz už na novom výstavisku z roku 1996 je Lipský knižný veľtrh.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoramatická fotografia mesta Lipsko
Panoramatická fotografia mesta Lipsko

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipsko

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]