Liptovský Hrádok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 21:29, 28. február 2015, ktorú vytvoril Orlie oko (diskusia | príspevky) (rozšírenie)
O hrade pozri Hrad Liptovský Hrádok.
Liptovský Hrádok
mesto
Liptovský Hrádok - pohľad na severnú časť mesta zo Skalky
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Vodné toky Váh, Belá
Nadmorská výška 640 m n. m.
Súradnice 49°02′15″S 19°43′33″V / 49,037500°S 19,725833°V / 49.037500; 19.725833
Rozloha 18,32 km² (1 832 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 003 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 382,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1341
Primátor Branislav Tréger[3] (nezávislý)
PSČ 033 01
ŠÚJ 510726
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Liptovský Hrádok
Webová stránka: liptovskyhradok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Liptovský Hrádok je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

Polohopis

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou. Je prirodzeným a technickým centrom horného Liptova.

Časti mesta

Sídliská

Vodné toky

Symboly mesta

Erb

Erb mesta má v hornej striebornej tretine štítu tri zelené ihličnaté stromy (motív lesa). Dolné dve tretiny tvorí zelené pole s dvomi skríženými striebornými kladivami (historický symbol). Tri zelené stromy v hornej časti erbu symbolizujú okolité lesy, ťažbu dreva a tradíciu drevárskeho priemyslu v regióne horného Lpitova. Dve prekrížené banícke kladivá v dolnej časti erbu symbolizujú baníctvo a ťažbu železnej rudy v okolí Liptovského Hrádku, ktorá tu v minulosti intenzívne prebiehala. Erb pochádza z roku 1990, a tvorcom je Hrádočan. Je už viac ako desiatou verziou erbu za posledných 500 rokov.

Zástava

Zástava mesta má na bielom podklade vo svojom strede umiestnený strieborný kríž a je ukončená vybraním dovnútra do jednej tretiny jej plochy. Dĺžka zástavy je spravidla dvojnásobkom jej šírky.

Jediný výrobok zástavy vyhotovenej z neštandardných materiálov uschováva primátor mesta.

Zástavu mesta používa primátor mesta a mestské zastupiteľstvo pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach mestského, príp. štátneho charakteru a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, príp. v sieňach, kde sa konajú slávnostné podujatia.

Pečať

Pečať mesta tvorí erb mesta s hrubopisom „MESTO LIPTOVSKÝ HRÁDOK“. V strede medzi začiatkom a koncom tohto textu je hviezdička. Hrubopis je oddelený od obrazu pečate – erbu mesta – kružnicou.

Pečať mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín, dokumentov a v prípadoch, kedy to určí Mestské zastupiteľstvo alebo primátor mesta.

Dejiny

Hrad a renesančný zámok v Liptovskom Hrádku

Liptovský Hrádok vznikol začiatkom 13. storočia ako osada Belzsko. Bol pomenovaný podľa jedného z troch hradov, nachádzajúcich sa na území dnešného Liptova – Hrádku. Hrad Hrádok patrí svojou topografickou polohou do Horného Liptova a tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho starších dejín. Osada Mravník, nachádzajúca sa v centre dnešného starého mesta, bola o pár storočí mladšia. Predtým tu bolo Keltské hradisko, a predtým sa tu udomácnili ľudia púchovskej kultúry, čo potvrdil nález 70-tich urien na sídlisku Belanská. Pravdepodobne prišli z troch hradísk blízko Podturne, kde sa usadili oveľa skôr. Liptovský Hrádok sa nachádza na sútoku riek Váh a Belá, nebolo preto náhodou, že si vybrali toto miesto.

V okolí hradu založili najskôr osadu zloženú z rodín lesníckych a štátnych úradníkov. V roku 1728 postavili soľný sklad v osade Mravník, do ktorého dovážali soľ zo Solivaru. Vznik Liptovského Hrádku úzko súvisí s rozvojom hrádockého panstva po jeho odkúpení kráľovskou komorou v roku 1731. Jadrom osady sa stala ulica tiahnúca sa od hradu smerom na juh. Lipové stromoradie, ktoré je také typické pre túto ulicu, ako aj pre celý Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777, za pomoci komorského úradníka Jána Xavera Girsíka a riaditeľa horárskej školy Jána Benkeho. Neskôr sa časť tejto ulice stala zákldom pre dnešné arborétum. Pokračovanie tejto ulice popri Váhu smerovalo k ďalšej bývalej osade Prekážka popred už spomínaný soľný sklad. Patrila pod obec Podtúreň až do 30. rokov 20. storočia. Zlúčením oboch osád vznikol Liptovský Hrádok. V 80. rokoch 19. storočia postavili v Liptovskom Hrádku budovy pre komorský lesný úrad a prefektúru a v 90. rokoch rímskokatolícky kostol v slohu Ľudovíta XVI.[4] Prvé panelové domy sa v Liptovskom Hrádku začali stavať asi v rokoch 1959-1965.

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá

Múzeum liptovskej dediny Pribylina
  • Múzeum liptovskej dediny Pribylina
  • Liptovské múzeum
  • Liptovský Hrádok

Liptovské múzeum v Ružomberku je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja. Má vlastivedný charakter a jeho výskumnú a zbernú oblasť tvorí územie celého Liptova, kde má svoje pracoviská a expozície. Prioritnou úlohou múzea je starostlivosť o zbierkový fond, ktorý tvorí vyše 190 000 zbierkových predmetov. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj vytváranie novej strategickej, marketingovej a propagačnej línie, s cieľom prezentovať a propagovať hodnoty kultúrneho dedičstva. Okrem veľkého množstva výstav organizuje i náročné kultúrno-výchovné podujatia a programy pre školy, širokú verejnosť, ale aj na objednávku pre rôzne subjekty cestovného ruchu.

Súčasťou Liptovského múzea je Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, NKP Čierny Orol v Liptovskom Mikuláši a ďalšie expozície : Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Archeologické múzeum v prírode NKP Liptovská Mara – Havránok, Roľnícky dom Vlkolínec, expozícia Liptovská Maša, Banícky dom Vyšná Boca, Hrad Likava, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Ludrovej – Kúte. Liptovské múzeum v Ružomberku disponuje rozsiahlou knižnicou sprístupnenou odbornej a laickej verejnosti na prezenčné štúdium.

Služby pre verejnosť: odborný lektorský výklad, možnosť vyučovacích hodín, odborné prednášky a besedy, kultúrne akcie a sprievodné podujatia pre verejnosť, predaj propagačného materiálu a suvenírov, možnosť fotografovania za poplatok.

Hrad Liptovský Hrádok bol až do roku 2010 verejnosti neprístupný, ale dnes je možné sa za malý poplatok poprechádzať chodbami tejto dominanty mesta.

Parky

Šport

Okolie mesta ponúka výborné podmienky pre pešiu, ako aj vysokohorskú turistiku, cyklistiku, beh na lyžiach a ďalšie športy v prírode. V rokoch 2013 aj 2014 bol Liptovský Hrádok etapovým mestom cyklistických pretekov Okolo Slovenska[5]. V roku 2014 bolo zároveň súčasťou trasy medzinárodných cyklistických pretekov Okolo Poľska. Aj vďaka blízkej polohe Tatier mestom prechádzajú viaceré súťažné aj nesúťažné podujatia na bicykli.
V súťažnom športe významné úspechy dosiahla biatlonistka Soňa Mihoková.
V mládežníckom športe mesto úspešne reprezentujú bežkyne na lyžiach, karatisti, ale aj organizované celky volejbalistiek. V roku 2015 na Majstrovstvách Európy v karate kadetov a juniorov vo Švajčiarsku získal cenný bronz študent Gymnázia v Liptovskom Hrádku junior Dominik Imrich[6].

Obľúbené športy:


Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/537. Severne od mesta prechádza diaľnica D1 v smere západ – východ. Najbližší výjazd je za obcou Liptovský Peter na sever a za obcou Uhorská Ves na západ. Ďalšie výjazdy sú v meste Liptovský Mikuláš,v obci Ivachnová a v obci Važec. Liptovský Hrádok má železničnú stanicu na trati č. 180 Žilina – Poprad. Najbližším letiskom je letisko Poprad-Tatry.

Služby v meste

V meste sa nachádzajú Technické služby v časti Podtureň – Roveň. Nachádza sa tu predajňa potravín Lidl, ktorá je najväčšou v meste (1000 metrov štvorcových). Ďalej sa tu nachádzajú dve predajne Coop Jednota, Liptovský Mikuláš, a. s. Dve sú tu taktiež predajne CBA Verex. V meste sa nachádza pobočka Slovenskej Sporiteľne, Prima Banky, Slovenskej Pošty, VÚB Banky a všetky sú v centre mesta v okolí Námestia Františka Wiesnera. Samotné námestie je veľkou atrakciou. Konajú sa tu mnohé podujatia, napríklad vo febrári zabíjačka a na Vianoce to sú koledovačky alebo koncerty Dychovky z Liptovskýho Mikuláša.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Pozri aj

Literatúra

  • BIZUB, František: Považská lesná železnica. Banská Bystrica : Lesy SR, 2012. 181 s. ISBN 978-80-971070-0-0
  • BOROŠ, Matej: Liptovský Hrádok so svojím tatranským okolím. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1961, 212 s.
  • GOJDIČ, Ivan: Známe i neznáme hodnoty Liptovského Hrádku. In: Pamiatky a múzeá, r. 56, 2007, č. 4, s. 6  – 11.
  • TESCHLER, Béla: Liptó-Új-Vár Története. Liptószentmiklós [= Liptovský Mikuláš] : Löw Dezső 1906, 82 s.
  • VÍTEK, Peter: Významné osobnosti hradného a komorského panstva v Liptovskom Hrádku. Liptovský Hrádok : Mestský úrad, 2008. 98 s. ISBN: 9788097001728
  • VÍTEK, Peter - CHURÝ, Slavko - ŠUBA, Andrej: Z minulosti Liptovského Hrádku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius 2006, 192 s. ISBN 80-7140-271-0

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ↑ stránke Liptov TravelGuide
  5. ↑ Okolo Slovenska v Liptovskom Hrádku
  6. ↑ Karatista Dominik Imrich získal bronz

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Liptovský_Hrádok&oldid=5964650“