Liptovská Kokava
| Liptovská Kokava | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Kokavský potok |
| Nadmorská výška | 787 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′25″S 19°49′08″V / 49,0904°S 19,8190°V |
| Rozloha | 19,88 km² (1 988 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 901 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 45,32 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1469 |
| Starosta | Ján Kollár[3] (nezávislý) |
| PSČ | 032 44 |
| ŠÚJ | 510611 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Stará 390 Liptovská Kokava |
| E-mailová adresa | obec.lk@stonline.sk |
| Telefón | 5297133 |
| Fax | 5297100 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: liptovskakokava.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovská Kokava je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v podhorí Vysokých Tatier, vo východnej časti Liptovskej kotliny, v regióne Horného Liptova. Obcou preteká Kokavský potok, východnou časťou katastra potok Dovalovec a západný okraj lemuje rieka Belá. Katastrálne územie obce hraničí s katastrami obcí Dovalovo na juhu, Pribylina na západe, Vavrišovo na juhozápade, Hybe na východe a mesta Vysoké Tatry na severe.
Obec je dostupná cestou III/2358 cez Dovalovo a miestnou komunikáciou z Pribyliny.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1469. Ako existujúce sídlisko Maly Dowal vzniká na podnet poddaných v dovalovskom chotári. Koncom 15. storočia zaniká. Okolo roku 1580 tu vzniká nová dedina, opäť na podnet obyvateľov Dovalova patriaca pod hrádocké panstvo.
V roku 1636 stála v Kokave drevená kaplnka apoštolov Šimona a Júdu, v roku 1794 si tu evanjelici postavili vlastnú drevenú modlitebňu. V rokoch 1761, 1770 a 1879 zničili veľkú časť Liptovskej Kokavy požiare, v roku 1790 a 1913 spôsobili škody veľké povodne. K zdecimovaniu obyvateľstva dochádzalo aj počas epidémií moru, cholery a týfusu, ktorých sa vyskytlo aj v tejto obci niekoľko. V roku 1781 si veriaci postavili malú drevenú modlitebňu, ktorá bola zbúraná obyvateľmi obce a drevo bolo použité na lešenie pri stavbe budovy školy.
V roku 1828 bolo v obci 99 domov a 1390 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä tkáčstvom, výrobou dreveného uhlia a povozníctvom. V rokoch 1825-1830 dalo hradné panstvo v dedine vystavať nový murovaný kostolík Šimona a Júdu. V rokoch 1926-1929 bol v obci postavený evanjelický kostol a v rokoch 1936-1940 nová budova evanjelickej školy.
Výstavba Košicko-bohumínskej železnice zjednodušila dopravu a obchod, no zároveň zredukovala možnosti obživy povozníkov. Časté boli tak cesty mužov za prácou do Pešti a ďalších väčších miest. V roku 1910 žilo v 205 domoch 1119 obyvateľov, v roku 1961 už 1443 v 316 domoch. Elektrifikácia obce prebiehala od roku 1929, od roku 1937 boli osvetlené aj ulice. Po povodniach v rokoch 1934, 1936 a 1937 boli upravené brehy Belej i prístupová cesta. Obec sa aktívne zapojila do SNP a v jej okolí operoval partizánsky oddiel Vysoké Tatry. Po povodni v júni 1948 boli obnovené mosty, cesty aj futbalové ihrisko. V roku 1949 v obci vzniklo JRD, o rok neskôr bola obnovená činnosť ochotníckeho divadla a v roku 1951 vznikla Poľovnícka spoločnosť. V roku 1958 vznikol športový klub a v roku 1963 bol dokončený kultúrny dom. V obci pribudla nová materská škola, plynofikácia a nová predajňa Jednoty. Poslednou významnou investíciou predrevolučného obdobia bola výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácie.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1923. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza trojramenná empora.[4] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a lizénovými rámami. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná priebežným lizénovým rámom, v najvyššej časti má oktogonálny prierez a ukončená je ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1825-1830. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola. V interiéri sa nachádza barokové zariadenie.[5] Kostol má termálne okná so šambránami. Priečelie je riešené ako rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Liptovská Kokava - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Liptovská Kokava - Kostol sv. Šimona a Júdu [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.