Liptovská Kokava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′25″S 19°49′08″V / 49,0904°S 19,8190°V / 49.0904; 19.8190
Liptovská Kokava
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Horný Liptov
Rieka Kokavský potok
Nadmorská výška 787 m n. m.
Súradnice 49°05′25″S 19°49′08″V / 49,0904°S 19,8190°V / 49.0904; 19.8190
Rozloha 19,88 km² (1 988 ha) [1]
Obyvateľstvo 976 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 49,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1469
Starosta Július Porubän[3] (SMER-SD)
PSČ 032 44
ŠÚJ 510611
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Stará 390
Liptovská Kokava
E-mailová adresa obec.lk@stonline.sk
Telefón 5297133
Fax 5297100
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Webová stránka: www.liptovskakokava.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Liptovská Kokava je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v podhorí Vysokých Tatier, vo východnej časti Liptovskej kotliny, v regióne Horného Liptova. Obcou preteká Kokavský potok, východnou časťou katastra potok Dovalovec a západný okraj lemuje rieka Belá. Katastrálne územie obce hraničí s katastrami obcí Dovalovo na juhu, Pribylina na západe, Vavrišovo na juhozápade, Hybe na východe a mesta Vysoké Tatry na severe.

Obec je dostupná cestou III/2358 cez Dovalovo a miestnou komunikáciou z Pribyliny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1469. Ako existujúce sídlisko Maly Dowal vzniká na podnet poddaných v dovalovskom chotári. Koncom 15. storočia zaniká. Okolo roku 1580 tu vzniká nová dedina, opäť na podnet obyvateľov Dovalova patriaca pod hrádocké panstvo.

V roku 1636 stála v Kokave drevená kaplnka apoštolov Šimona a Júdu, v roku 1794 si tu evanjelici postavili vlastnú drevenú modlitebňu. V rokoch 1761, 1770 a 1879 zničili veľkú časť Liptovskej Kokavy požiare, v roku 1790 a 1913 spôsobili škody veľké povodne. K zdecimovaniu obyvateľstva dochádzalo aj počas epidémií moru, cholery a týfusu, ktorých sa vyskytlo aj v tejto obci niekoľko. V roku 1781 si veriaci postavili malú drevenú modlitebňu, ktorá bola zbúraná obyvateľmi obce a drevo bolo použité na lešenie pri stavbe budovy školy.

V roku 1828 bolo v obci 99 domov a 1390 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä tkáčstvom, výrobou dreveného uhlia a povozníctvom. V rokoch 1825-1830 dalo hradné panstvo v dedine vystavať nový murovaný kostolík Šimona a Júdu. V rokoch 1926-1929 bol v obci postavený evanjelický kostol a v rokoch 1936-1940 nová budova evanjelickej školy.

Výstavba Košicko-bohumínskej železnice zjednodušila dopravu a obchod, no zároveň zredukovala možnosti obživy povozníkov. Časté boli tak cesty mužov za prácou do Pešti a ďalších väčších miest. V roku 1910 žilo v 205 domoch 1119 obyvateľov, v roku 1961 už 1443 v 316 domoch. Elektrifikácia obce prebiehala od roku 1929, od roku 1937 boli osvetlené aj ulice. Po povodniach v rokoch 1934, 1936 a 1937 boli upravené brehy Belej i prístupová cesta. Obec sa aktívne zapojila do SNP a v jej okolí operoval partizánsky oddiel Vysoké Tatry. Po povodni v júni 1948 boli obnovené mosty, cesty aj futbalové ihrisko. V roku 1949 v obci vzniklo JRD, o rok neskôr bola obnovená činnosť ochotníckeho divadla a v roku 1951 vznikla Poľovnícka spoločnosť. V roku 1958 vznikol športový klub a v roku 1963 bol dokončený kultúrny dom. V obci pribudla nová materská škola, plynofikácia a nová predajňa Jednoty. Poslednou významnou investíciou predrevolučného obdobia bola výstavba čističky a kanalizácie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]