Liptovský Ján
| Liptovský Ján | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Nadmorská výška | 634 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′00″S 19°41′00″V / 49,050000°S 19,683333°V |
| Rozloha | 67,77 km² (6 777 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 087 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 16,04 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1327 |
| Starosta | Juraj Filo[3] (nezávislý) |
| PSČ | 032 03 |
| ŠÚJ | 510734 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| E-mailová adresa | urad@liptjan.sk |
| Telefón | 00421 - 44 - 526 3121 |
| Fax | 00421 - 44 - 526 3121 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Liptovský Ján | |
| Webová stránka: liptovskyjan.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovský Ján je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Najvýznamnejšou pamiatkou je opevnený románsko-gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 13. storočia.
Poloha
Obec leží v ústí Jánskej doliny do Liptovskej kotliny, pod výbežkom Nízkych Tatier v nadmorskej výške 654 m n. m. Preteká ňou riečka Štiavnica, ktorá sa cca 1 km severovýchodne vlieva do Váhu. Na severe susedí s Beňadikovou a Uhorskou Vsou, na západe so Závažnou Porubou a Demänovskou Dolinou, na východe s Podturňou a Liptovskou Porúbkou, na juhovýchode s Vyšnou Bocou. Južná hranica chotára vedie po hrebeni Nízkych Tatier a je zároveň hranicou medzi okresmi Liptovský Mikuláš a Brezno i Žilinským a Banskobystrickým krajom, pričom hraničí s katastrálnym územím mesta Brezno.
Vodstvo
Rieky
Cez dedinu prechádza riečka Štiavnica.
Minerálne Pramene
V obci sa nachádza 13 min. prameňov a mimo ich je 10. Najznámejší obecný prameň Teplica, inak Kaďa. Nachádza sa asi 100 m. od Kazimírovského kaštieľa. Jeho zloženie sa nápadne podobá prameňu Rudolf. Zistilo sa, že tieto dva prameňe sú sesterské pramene - prameň Teplica je bočný prameň prameňu Rudolf. Minerálny prameň Teplica obsahuje až 830 miligramov síranov. Mimo obce sa nachádza prameň Medokýš. Nachádza sa približne na polovici cesty na Borovú Sihoť v Podturni - Rovni. Jeho zloženie sa podobá na zloženie prameňa Uhorčianka v Uhorskej Vsi.
Vývoj názvu obce
Podľa doložených písomných záznamov sa pomenovanie obce v priebehu histórie postupne menilo:
- 1286 Vesverez
- 1358 Zent Iwan
- 1380 Zentyan, Zentyuan, Sendywan, Zentiwan
- 1386 Sankt Johannes
- 1471 Swaty Jan
- 1479 Zent Janus
- 1515 Swati Janszky
- 1773 Swatý Ján
- 1927 Liptovský Svätý Ján
- 1960 Liptovský Ján
História obce
Rok 1200 je rokom prvej písomnej zmienky o modlitebni na mieste dnešného kostola. Bohumír (aj Bogomír), syn Vavrinca, a jeho synovia (stará liptovská šľachta) dostali územie dnešného L. Jána donačnou listinou od kráľa Belu IV. v roku 1263.[4] Bohumírovi šiesti synovia (Bodov, Mikuláš, Ján, Vavrinec, Dionýz a Bohumír II.) sa stali zakladateľmi zemianskych rodov v niektorých liptovských dedinách: Svätojánskych (Szentiványi), Baánovcov a Smrečániovcov (Szmrecsányi). Neskôr Bohumír ryžoval zlato z potoka Bocianka a založil si súkromný hrad na spustnutom hradisku na vrchu Hrádok (1270).
Podľa dokumentov v roku 1310 vyplienili kostol v L. Jáne a odniesli majetkové listiny Ladislava IV. Kostol teda musel byť postavený už na konci 13. storočia. Prvá zmienka o fare je v roku 1337, kde je spolu s farou v L. Mare a L. Sv. Kríži označená ako jedna z najnovších.
V roku 1554 rodina Svätojánskych založila zemiansku protestantskú školu v jednej zo svojich kúrií (v tej dobe ich bolo päť). Učili na nej poprední kazatelia a učitelia (napr. Ján Mathesius a Jakub Spléni v 20-tych a 30-tych rokoch 17. storočia). Škola zanikla počas povstania Františka II. Rákociho (medzi rokmi 1705 – 1709), obnovená bola v roku 1786 (po vzniku samostatného cirkevného zboru). V obci od konca 15. storočia existovala aj rímskokatolícka triviálna škola, ktorú finančne podporovala katolícka vetva rodiny Svätojánskych. Táto škola zanikla po vzniku protestantskej šľachtickej školy, obnovená bola koncom 17. storočia. V roku 1554 sa v dokumentoch naposledy spomína aj hrad Bogomíra na vrchu Hrádok. V roku 1633 sa narodil Martin Sentiváni, významní profesor a vedec na Trnavskej univerzite.
V roku 1735 bol zrekonštruovaný katolícky kostol a postavený nový hlavný oltár a v roku 1785 bol postavený artikulárny kostol, ktorý vyhorel v roku 1910. V roku 1808 bola zbúraná stará veža mimo kat. kostola, ktorá slúžila ako zvonica.
V roku 1805 začal zbojníčiť Martin Murín z L. Jána. V roku 1824 upadá ťažba drahých kovov v Svätojánskej Boci (dnes časť L. Jána), založenej ešte Bohumírom v roku 1263. V roku 1875 vypukla v Liptove cholera a úplne zaniklo svätojánske baníctvo. V roku 1886 bol založený "fajermanský" spolok (= požiarny zbor) a požiarna zbrojnica. V tej dobe mala obec fungujúcu školu a škôlku. V roku 1902 bolo založené ochotnícke divadlo v Podturni a v L. Jáne. V roku 1930 zomrel posledný slovenský člen rodu Jozef Svätojánsky a jeho majetky predali Československej republike. V roku 1971 bol postavený areál TJ Štart.
Turistika
Obec je známou turistickou destináciou, najmä preto, že je vstupom do Jánskej doliny, v ktorej ústí sa nachádza mnoho hotelov, termálne kúpalisko prírodné aj umelé a 2 lyžiarske strediská. V samotnej obci sa nachádza niekoľko historických domov a kúrií.
Služby v obci
Cesty a železnice
Cez obec prechádza hlavná cesta do Jánskej a Stanišovskej doliny. Južne od obce sa nachádza výjazd na diaľnicu D1. Železnica neprechádza priamo cez obec. Najbližšia stanica sa nachádza v obci Podtureň. Autobusy tu premávajú regulárne.
Obchody
V obci sa nachádzajú predajne COOP Jednota a práčovňa. Taktiež je tu pošta a turistické informácie.
Osobnosti
V obci sa narodili:
- Ján Čajak – slovenský prozaik.
- Vladimír Balco – slovenský filmový režisér a scenárista.
- Július Filo st. – slovenský evanjelický farár (a neskôr biskup)
- Martin Szentiványi – slovenský encyklopedik, filozof, polyhistor, bol aj profesorom a dekanom Trnavskej univerzity.
- Ján Stanislav – slovenský jazykovedec.
Literatúra
- Kolektív autorov: Liptovský Ján od prvej písomnej zmienky po súčasnosť. Liptovský Ján : Obec Liptovský Ján, 2013. 255 s. ISBN 978-80-971342-6-6
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Kolektív autorov: Liptovský Ján od prvej písomnej zmienky po súčasnosť. Liptovský Ján : Obec Liptovský Ján, 2013, s. 17.
Externé odkazy
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovský Ján
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |