Liptovská kotlina
| Liptovská kotlina | |
| geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny | |
 Pohľad na Liptovskú kotlinu z Veľkého Choča.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Ružomberok |
| Nadradená jednotka |
Podtatranská kotlina |
| Susedné jednotky |
Popradská kotlina Tatranské podhorie Západné Tatry Prosečné, Sielnické vrchy Choč, Šípska Fatra Revúcke podolie Ďumbierske Tatry Kráľovohoľské Tatry Važecký chrbát |
| Podradené jednotky |
Liptovské nivy Chočské podhorie Matiašovské háje Smrečianska pahorkatina Hybianska pahorkatina Galovianske háje Ľubeľská pahorkatina |
| Mestá | Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok |
| Súradnice | 49°04′S 19°36′V / 49,07°S 19,60°V |
| Najvyšší bod | Hrubý grúň |
| - výška | 973 m n. m. |
| Najnižší bod | koryto Váhu |
| - poloha | Ružomberok |
| - výška | cca 480 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tatranské podhorie je geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny. Zaberá územie medzi Ružomberkom a Štrbským prahom.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Stredom kotliny preteká rieka Váh, ktorá tu vytvorila pomerne širokú nivu a sústavu šiestich riečnych terás. Prevláda pahorkatinový typ reliéfu, najvyšším bodom kotliny je vrch Hrubý grúň (973,3 m). Liptovská kotlina tvorí jadro regiónu Liptov s mestami Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Zväčša mierne zvlnené územie lemuje severné úpätie Nízkych Tatier v dĺžke cca 60 km. Východným smerom pokračuje Podtatranská kotlina podcelkom Popradská kotlina, na severovýchode pásom Tatranského podhoria. Severným smerom susedia Západné Tatry (podcelok Tatier), nasledujú Chočské vrchy s podcelkami Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Západný okraj vymedzuje Šípska Fatra a nepatrnou časťou Revúcke podolie (oba podcelky Veľkej Fatry) a južným smerom lemujú okraj kotliny Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry, tvoriace Nízke Tatry. V juhovýchodnej časti leží Važecký chrbát, ktorý tvorí západnú časť Kozích chrbtov.[1]
Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]
Liptovská kotlina je zložená z týchto geomorfologických častí[2]:
- Liptovské nivy
- Ľubeľská pahorkatina
- Galovianske háje
- Chočské podhorie
- Matiašovské háje
- Smrečianska pahorkatina
- Hybianska pahorkatina
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádzajú sa tu početné vývery minerálnych prameňov (napr. v Lúčkach, Bešeňovej, Liptovskom Jáne, Liptovských Sliačoch, Smrečanoch, Uhorskej Vsi) a termálnych prameňov (Bešeňová, Liptovský Ján, Ráztoky pri Liptovskom Mikuláši). V lokalitách Bešeňová a Liptovské Sliače sa vytvorili travertínové terasy. Kotlina patrí k vysoko položeným kotlinám Slovenska a jej dno vypĺňajú treťohorné sedimenty centrálnokarpatského paleogénu a mladšie riečne naplaveniny Váhu, hlavne štrky a piesky[3].
Chránené územie[upraviť | upraviť zdroj]
Na tomto území sa nachádza viacero chránených území, medzi nimi národná prírodná pamiatka Liskovská jaskyňa, prírodná rezervácia Mohylky, Sliačske travertíny a Švihrová, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny, Hybická tiesňava, Skalná päsť alebo chránený areál Sielnický borovicový háj.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Hoci je územie Liptovskej kotliny obklopené turisticky vyhľadávanými pohoriami, patrí medzi obľúbené ciele rekreantov. Ponúka možnosť na relax v komplexe akvaparku, liečebných kúpeľoch, či priamo na brehoch Liptovskej Mary, zaujmú tiež viaceré archeologické náleziská či hradné ruiny.[4]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Dopravnou osou územia je medzinárodne významná európska cesta 50 (Žilina – Poprad) v trase diaľnice D1, ktorú v Ružomberku križuje európska cesta 77 v trase cesty I/59 (Dolný Kubín – Zvolen). Doplnkovú úlohu zohráva cesta I/18 (Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Poprad) a I/72 (Brezno – Liptovský Hrádok), špecifickú úlohu zohráva cesta II/537 z Liptovského Hrádku na Podbanské, s napojením na Cestu Slobody. Kotlinou vedie významná železničná trať Žilina – Košice.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ Gross, P., 1979, Geologická mapa Liptovskej kotliny. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-01]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovská kotlina
