Logická analýza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Logická analýza je postup rozkladu na súčasti, v ktorom rozhodujúcu úlohu hrajú pojmy alebo kategórie logiky, ako napríklad logický pojem pojmu, logický pojem výrazu, logický pojem významu, logický pojem používania výrazu, logický pojem vyjadrovania atď.

Logická analýza je skúmanie štruktúry jazykových výrazov z hľadiska logiky, t. j. so zreteľom na využitie jazykových výrazov pri dedukcii alebo logickom vyplývaní. Výsledkom logickej analýzy mena je termín, výsledkom logickej analýzy vety je formula.

V analytickej filozofii je logická analýza (logická) analýza, ktorej predmetom je význam a používanie tých jazykových výrazov, o ktorých sa predpokladá, že vyjadrujú príslušný význam.

Podľa G. E. Moora je logická analýza (logická) analýza, ktorá má formu postupu definovania. Moore rozlišuje v logickej analýze analysandum, čiže to, čo sa má analyzovať, a analysans, čiže to, čo analyzuje. Napríklad vo výraze „Poznanie je dobre zdôvodnená, pravdivá viera“ je výraz „poznanie“ analysandum a výraz „dobre zdôvodnená, pravdivá viera“ analysans. Tvrdenie, ktoré je v tejto analýze obsiahnuté, je tvrdenie vzťahu synonymie medzi analysandom a analysansom v jazyku. Ak je toto tvrdenie pravdivé, má status analytickej pravdivosti.

Podľa teórie opisu Russella je logická analýza (logická) analýza, ktorej predmetom je význam celej vety, pričom význam slov sa objasňuje z ich miestnej hodnoty pre určenie významu vety. Russell analyzuje napríklad vetu „Kráľ Francúzska je plešatý“ pomocou vety „Existuje len jedna osoba, ktorá je kráľom Francúzska, a táto je plešatá“. Veta s problematickými výrazmi, ako napríklad výraz „kráľ Francúzska“ je nahradená vetou s údajne rovnakým významom, avšak bez problematických výrazov. Analýza ukazuje, po prvé, že „zmiznuvší“ výraz nemá nijaký samostatný význam, ale slúži na určenie logickej formy vety, po druhé, že gramatická forma vety je zavádzajúca. Analýza spočíva na predpoklade, že analyzujúca veta udáva v logicky správne artikulovanej forme podmienku pravdivosti analyzovanej vety. Význam vety sa teda určuje prostredníctvom jej pravdivostnych podmienok. V súlade s tým význam slova je určovaný prostredníctvom príspevku, ktorým slovo prispieva k určeniu pravdivostných podmienok viet, v ktorých sa vyskytuje.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.